7-dňový plán k väčšiemu sebavedomiu

Posilniť sebavedomie nepotrebujú iba "bojkovia". Niekedy je tomu práve naopak.

Deti, ktoré sú "postrachom" druhých, hlučné, netrpezlivé, svojím správaním maskujú nízke sebavedomie. Pritom okoliu sa môže zdať, že toľko "drzosti" je následkom prekypujúceho sebavedomia.

Vydajte sa na cestu k lepšej, pokojnejšej atmosfére nielen v rodine, ale aj v škôlke či škole. 

Prechádzať 7-dňovým dobrodružstvom, spoločným čítaním môžete napríklad takto:


1.deň 
Vytúžené dieťatko 

(Presvedčenie, že som chcené dieťa)


Trpezlivosť. Čaro očakávania spočíva aj v tom, že sa na dané stretnutie, alebo danú vec tešíme. Aké to môže byť dobré, nemať všetko hneď, ale si užiť radosť z očakávania. Môžeme si spomenúť na záležitosti, na ktoré sme čakali, pripravovali spoločne, aký to bol pocit. Všetci sa učíme trpezlivosti a príbeh očakávania malého Zajka deťom môžeme pripomenúť v budúcnosti, počas čakania v rade, u lekára, na deň narodenín alebo na prázdniny.  


2.deň
V kruhu našej rodiny 
(Presvedčenie, že sem patrím)


Počas spoločne trávených chvíľ, napríklad pri rodinných oslavách, keď sme všetci spolu, môžeme si uvedomiť, ako sa rodí radosť, ako vzniká náš obľúbený koláč, alebo spoločné fotky. Pozornosť dieťaťa môžeme smerovať k procesu vzniku - nielen nového života, ale všetkého, čo sa vytvára. Že samotná tvorba niečoho môže prinášať radosť, spoločné chvíle sú zároveň tvorbou spomienok a nielen výsledok je dôležitý. Tým sa spoločné chvíle stávajú  vzácnym a napríklad neskôr pomoc pri upratovaní sa môže stať vzácnou súčasťou vytvorenia rodinnej pohody. Určite oceníme takýto postoj dieťaťa, lebo neobľúbené činnosti sa stávajú potrebnou v kontexte spoločného cieľa. Učia sa prekonávania hraníc a prípadnej bolesti či ťažkostí, lebo ak to má zmysel, proces uvidia v inom svetle a spolupráca (v škole, rodine, zamestnaní) bude žiadúca, nie nevyhnutné zlo.

3.deň
Milované dieťa 
(Istota, že ma ľúbia a že som hoden/hodná lásky) 

Táto kapitola deti nielen uistí, že sú milované, ale ich pozornosť môžeme smerovať aj k tomu, ony ako vyjadrujú svoju lásku k sebe aj iným. Že láska nie je podmienená výkonom, ani tým, či je niekto pri nás, alebo nie (ako podnet pre rodičov, ktorí vychovávajú dieťa/deti sami a táto téma je aktuálna napr. na Vianoce) . Vedomie toho, že my samy by sme mali prejavovať lásku k sebe v súlade s potrebami ostatných, dáva príležitosť na prebratie množstva situácií aj v budúcnosti. Z mojich osobných skúseností: deti v škôlkarskom veku pochopili, že maminka ide sama na záchod a kým tam je, nevyrušujeme ju. Maminka sa má rada a zaslúži si ísť na záchod sama a my ju milujeme tiež, že jej to doprajeme. Taká jednoduchá situácia môže pomôcť predchádzať stavu, že ako rodičia sa vyčerpáme a získame možnosť si dopriať pár minút (nielen na záchode) pre seba. Zároveň viesť deti k tomu, že sebaláska je potrebná k životu. 

4.deň 
V bublinke bezpečia 
(Istota bezpečia)

Pomocou tejto kapitoly môžete vytvoriť svoj osobný nástroj na zvládanie situácií, ktoré sú pre deti desivé. Zároveň upriamiť pozornosť detí na to, že aj dospelí sa boja, ale odvaha spočíva v tom, že svoj strach prekonáme. Deti sa môžu spýtať aj starých rodičov, alebo iné dospelé osoby v rodine, čoho sa báli ako malí, kedy a ako to prekonali. Môžeme sa dozvedieť veľmi cenné informácie o vnútornom svete dieťaťa použitím textu, ktorý sa nachádza po tejto kapitole. Nami vytvorenú rodinnú bublinku bezpečia dieťa môže používať v budúcnosti kdekoľvek a nebáť sa ani situácie, keď sa niečoho bojí. Veď odvaha sa trénuje prekonávaním strachu, z nepríjemných, desivých alebo neznámych situácií sa stáva príležitosť na trénovanie odvahy. Nie stav, ktorý dieťa paralyzuje. Aj keď dieťa svoj strach v niektorých situáciách neprekoná, získa vzácnu skúsenosť, že skúšať sa dá viackrát. Toto poznanie sa mu v živote zíde. 


5.deň
Rovnocenné dieťa 
(Vedomie rovnocennosti)

Čítaním tejto kapitoly okrem odporúčaní pre rodičov môžete spoznať aj pohľad dieťaťa na to, keď niekto verbálne znevažuje druhých. Len preto, že je starší, väčší, štíhlejší, je lepší v športe alebo sa učí rýchlejšie. Pozornosť dieťaťa sa dá upriamiť namiesto jednoduchého odsudzovania takého správania na to, že slovami sa dá tiež veľmi ublížiť. Vedomie toho, že nikto nie je viac, ako my a nikto nie je ani menej, ako my, vedie dieťa k zdravej hrdosti na svoje danosti, ale s pokorou, teda že iba lepší výkon, viac vedomostí, vek či niečo iné ho neoprávňujú na znevažovanie druhých. Tiež pomáha v určení hraníc, keď niekto chce znevážiť ich. Kapitolou môžeme ho previesť vnímaním procesu odpustenia a to aj bez toho, že by sa niekto ospravedlnil. A tiež oslobodzujúcim pocitom, keď sa niekomu ospravedlníme za svoje správanie, ktoré mohlo spôsobiť bolesť alebo inú ujmu.  


6.deň
Výnimočné dieťa 
(Vedomie výnimočnosti)

Touto kapitolou môžeme smerovať pozornosť detí na vyskúšanie rôznorodých činností, teda nenásilne poukázať na to, že iba hra na počítači alebo pozeranie TV ich môžu obrať o príležitosti zažiť nové zážitky, dobrodružstvá, spoznať nových ľudí, získať kamarátov a pomocou nich objaviť skvelé veci a schopnosti, osvojiť zručnosti. Vzbudiť zvedavosť dieťaťa a poukázať na to, že vďaka predstavivosti môžeme mať doma ZOO (hadica vysávača je chobot slona, hubka na umývanie riadu pancier korytnačky, čistič toalety je kačica s ohnutým krkom, atď.) Príležitosť vysvetliť, že pomocou druhých môžeme objaviť to, v čom sme dobrí a následne to rozvíjať. Ale aj tým všetkým, čo vyskúšame a nejde tak, ako sme chceli, alebo nás nebaví, získame cenné skúsenosti. Keď som pracovala ako vedúca predajne potravín, obdivovala som, ako jedna z predavačiek umýva večer podlahu a potom sa postavila na koniec predajne a preciťovala vďačnosť, ako pekne to je poumývané. V tej chvíli som si potvrdila, že všetci môžeme prispieť k spoločnému dobru tým, kým sme a čo vieme najlepšie. Rozvíjaním túžby dieťaťa skúšať nové veci získame nielen pomoc v domácnosti, ale aj my zažijeme množstvo nových zážitkov a spoznáme iných ľudí (napr. pri nosení dieťaťa na tréningy, na ihrisku, pri skúšaní nových činností, učení nových zručností, atď.)   


7.deň
Skvelé dieťa 
(Vlastná hodnota a sebadôvera)

Posledná kapitola potvrdí, že robiť chyby je súčasťou toho, že sa stávame lepšími. Keby sme stáli na jednom mieste a nič by sme neskúšali, ani sa nič nenaučíme a nič dobré nevytvoríme. Môžeme si spoločne pripomenúť, kedy sme ako rodičia pripálil jedlo pri varení, alebo sme zlomili skrutkovač pri snahe niečo opraviť, vyliali sme farbu pri maľovaní alebo zabuchli dvere bytu. Ako sa to vyriešilo? Naučili sme sa z toho niečo? Tým, čo sme si zobrali k srdcu z tých, na prvý pohľad zlých zážitkov, nepodarkov, sme získali novú skúsenosť a na ďalší krát sme to vedeli spraviť inak. Môžeme deťom porozprávať, čo sa nám nepodarilo, keď sme boli deti a teraz sme predsa ich šikovnými rodičmi. Pochváliť seba za zvládnuté veci je vzácnym príkladom (či už schopnosť navariť jedlo znova alebo si priznať, že daná vec potrebuje opravára) a dáva deťom možnosť byť spokojné so sebou, bez ohľadu na pochvalu z vonka. Vedomie "som to ja a teším sa, že sa učím stále viac aj s chybami" je hnacím motorom zdravej snahy. Snažiť sa byť prospešnou súčasťou rodiny, spoločnosti, v súlade so svojimi schopnosťami a potrebami. 

Prajeme vám veľa zážitkov pri dobrodružnej ceste.

S úctou

Katka Brňáková

majiteľka vydavateľstva TOP1 knihy s.r.o.