7-dňový plán k lepšej spoločnosti
Text pochádza z pera Kataríny Brňákovej, bol napísaný bez využitia umelej inteligencie
Základom lepšej spoločnosti je zdravé sebavedomie ľudí, ktorí ju tvoria.
Na tom dokážeme pracovať všetci, okamžite a bez ohľadu na politické dianie.
Má to však jeden háčik - nestačí zakrúžkovať kandidátov na hlasovacom lístku, hodiť do urny a pokojne si vydýchnuť, že sme spravili všetko, čo bolo v našich silách- ako to mnohí politici komunikujú v kampaniach. Vraj zvyšok vybavia za nás a keď budeme voliť práve ich, určite nám bude lepšie. No jasné.
Aj keď je to predstava mnohých, lepšia spoločnosť začína nami.
Začnime teda s prácou s našimi deťmi a zároveň preskúmajme svoje presvedčenia a hodnoty.
Som si vedomá, že mnohí to nespravia. Keby to bolo také lákavé - práca na sebe, už by sa to dávno dialo vo veľkom. A nemali by sme pocit, že spoločnosť potrebuje uzdravenie. Využívali by sme možnosti, ktoré aj teraz sú dostupné v hojnom počte, lenže nie sú to riešenia na počkanie. Tak zostávajú nevyužité.
Pridajte sa k mnohým rodinám, v ktoré už kráčajú po tejto dobrodružnej ceste.
Čo ku tomu potrebujete?
Investovať do knižky Som skvelé dieťa - 7 pilierov detského sebavedomia, teda si ju kúpiť a čítať spoločne s deťmi.
Ak vás už teraz prešla chuť riešiť lepšiu spoločnosť, ďakujem, že ste dočítali až sem. Keby ste sa chceli vrátiť, ste vítaní aj v budúcnosti :-)
Pre ostatných, nech sa páči, čítajte ďalej:
1.deň
Vytúžené dieťatko
(Presvedčenie, že som chcené dieťa)
Trpezlivosť. Čaro očakávania spočíva aj v tom, že sa na dané stretnutie, alebo danú vec tešíme. Aké to môže byť dobré, nemať všetko hneď, ale si užiť radosť z očakávania. Môžeme si spomenúť na záležitosti, na ktoré sme čakali, pripravovali spoločne, aký to bol pocit. Všetci sa učíme trpezlivosti a príbeh očakávania malého Zajka deťom môžeme pripomenúť v budúcnosti, počas čakania v rade, u lekára, na deň narodenín alebo na prázdniny.
Dieťa zúročí túto schopnosť počas celého života, aby neskákalo do reči alebo dokázalo si počkať na niečo, čo má svoj čas. Trpezlivosť neznamená pasívne čakanie, ale schopnosť si počkať na výsledok aktivít!
Pre rodičov: Očakávanie. Aké to bolo, keď sme túžili po dieťatku? Čo všetko sme si predstavovali, akými rodičmi budeme, čo všetko spoločne s dieťaťom zažijeme? A čo sa nám z toho podarilo naozaj zrealizovať? Stali sme sa rodičmi, akými sme sa chceli stať? Alebo naším cieľom bolo iba samotné rodičovstvo a nechali sme sa viesť po ceste okolnosťami? Ak máme vyjasnený nielen stav, aký chceme, ale aj to, kými sa chceme stať, cesta sa nájde ľahšie. A naše pocity, rozhodnutia môžu byť iné. Pripomeňme si obdobie očakávania a ak sme vtedy nespravili jasné rozhodnutie, akými rodičmi sa chceme stať, spravme to teraz.
2.deň
V kruhu našej rodiny
(Presvedčenie, že sem patrím)
Pre rodičov: Máme pocit, že patríme do našej rodiny, že sme si našli svoje miesto a naplno žijeme svoju úlohu rodiča? Ráno vstávame s chuťou do nového dňa? Ak chceme dieťa, ktoré sa uvoľnene a radostne rozvíja, mali by sme mu ísť príkladom. Ak v nejakej oblasti svojho života nežijeme tak, ako by sme chceli, čo nám bráni v tom, aby to bolo tak, ako chceme? Je v našich silách to zmeniť? Ak nie, dokážeme sa prispôsobiť tak, aby sme sa zmierili s tým, čo sa zmeniť nedá a našli svoj vnútorný pokoj? Vyriešenie, ale aj naša samotná snaha o riešenie týchto otázok posilňuje v dieťati vieru v to, že život je skvelý, aj so všetkými skúškami. Pritom o týchto veciach nemusíme hovoriť priamo s deťmi, ale ony to z nás cítia.
3.deň
Milované dieťa
(Istota, že ma ľúbia a že som hoden/hodná lásky)
Táto kapitola deti nielen uistí, že sú milované, ale ich pozornosť môžeme smerovať aj k tomu, ony ako vyjadrujú svoju lásku k sebe aj iným. Že láska nie je podmienená výkonom, ani tým, či je niekto pri nás, alebo nie (ako podnet pre rodičov, ktorí vychovávajú dieťa/deti sami a táto téma je aktuálna napr. na Vianoce) . Vedomie toho, že my samy by sme mali prejavovať lásku k sebe v súlade s potrebami ostatných, dáva príležitosť na prebratie množstva situácií aj v budúcnosti. Z mojich osobných skúseností: deti v škôlkarskom veku pochopili, že maminka ide sama na záchod a kým tam je, nevyrušujeme ju. Maminka sa má rada a zaslúži si ísť na záchod sama a my ju milujeme tiež, že jej to doprajeme. Taká jednoduchá situácia môže pomôcť predchádzať stavu, že ako rodičia sa vyčerpáme a získame možnosť si dopriať pár minút (nielen na záchode) pre seba. Zároveň viesť deti k tomu, že sebaláska je potrebná k životu.
Pre rodičov: Ak máme niekedy pochybnosti ohľadom nášho rodičovstva, je vhodné si sadnúť a pripomenúť si všetko, čo sme zvládli. Naše dieťa rastie - je to veľká vec a veru, zvládli sme toho skutočne veľa. Sme mu vzorom, oporou, zabezpečujeme jeho potreby a milujeme ho. Milujeme zároveň aj seba? Doprajeme si to, čo naše telo a duša potrebuje?
4.deň
V bublinke bezpečia
(Istota bezpečia)
Pomocou tejto kapitoly môžete vytvoriť svoj osobný nástroj na zvládanie situácií, ktoré sú pre deti desivé. Zároveň upriamiť pozornosť detí na to, že aj dospelí sa boja, ale odvaha spočíva v tom, že svoj strach prekonáme. Deti sa môžu spýtať aj starých rodičov, alebo iné dospelé osoby v rodine, čoho sa báli ako malí, kedy a ako to prekonali. Môžeme sa dozvedieť veľmi cenné informácie o vnútornom svete dieťaťa použitím textu, ktorý sa nachádza po tejto kapitole. Nami vytvorenú rodinnú bublinku bezpečia dieťa môže používať v budúcnosti kdekoľvek a nebáť sa ani situácie, keď sa niečoho bojí. Veď odvaha sa trénuje prekonávaním strachu, z nepríjemných, desivých alebo neznámych situácií sa stáva príležitosť na trénovanie odvahy. Nie stav, ktorý dieťa paralyzuje. Aj keď dieťa svoj strach v niektorých situáciách neprekoná, získa vzácnu skúsenosť, že skúšať sa dá viackrát. Toto poznanie sa mu v živote zíde.
Pre rodičov: Nie je na tom nič zvláštneho, keď máme určité obavy, ako naše dieťa zvládne nové prostredie, výzvy, komunitu, meniaci sa svet. Je vhodné sa pozrieť do svojho vnútra, či ho dokážeme pustiť, aby objavovalo svet, alebo by sme ho chránili pred všetkým, čo by mu mohlo spôsobiť bolesť a sklamanie? Výzvu míľnikov potrebujeme zvládnuť aj my, rodičia. Predsa, svet dieťaťa sa rozšíri, získa nové skúsenosti a my tam s ním nebudeme stále. Zveríme ho do rúk iným dospelým, neskôr bude zdolávať výzvy a skúšku samo a to chce odvahu. Je dobré, keď aj sebe vytvoríme bublinku bezpečia, aby sme mohli použiť vo chvíľach, keď potrebujeme cítiť istotu a bezpečie.
5.deň
Rovnocenné dieťa
(Vedomie rovnocennosti)
Čítaním tejto kapitoly okrem odporúčaní pre rodičov môžete spoznať aj pohľad dieťaťa na to, keď niekto verbálne znevažuje druhých. Len preto, že je starší, väčší, štíhlejší, je lepší v športe alebo sa učí rýchlejšie. Pozornosť dieťaťa sa dá upriamiť namiesto jednoduchého odsudzovania takého správania na to, že slovami sa dá tiež veľmi ublížiť. Vedomie toho, že nikto nie je viac, ako my a nikto nie je ani menej, ako my, vedie dieťa k zdravej hrdosti na svoje danosti, ale s pokorou, teda že iba lepší výkon, viac vedomostí, vek či niečo iné ho neoprávňujú na znevažovanie druhých. Tiež pomáha v určení hraníc, keď niekto chce znevážiť ich. Kapitolou môžeme ho previesť vnímaním procesu odpustenia a to aj bez toho, že by sa niekto ospravedlnil. A tiež oslobodzujúcim pocitom, keď sa niekomu ospravedlníme za svoje správanie, ktoré mohlo spôsobiť bolesť alebo inú ujmu.
Pre rodičov: Sme si vo svojom živote vedomí svojej hodnoty? Veríme, že nikto nie je viac, ani menej, ako druhí? Je to základný kameň zdravého sebavedomia, lebo s pocitom menejcennosti naše konanie bude vždy spôsobovať bolesť. Iným alebo nám. Je vhodné trénovať zručnosť ako povedať NIE, keď je to potrebné a tiež komunikáciu sami so sebou. Slová majú obrovskú moc. Preto by sme mali vyberať svoj slovník starostlivo, s prihliadaním na to, že naše dieťa bude používať slová, výrazy, gestá aj v kolektíve. A čo je ešte podstatnejšie - aj sám so sebou. Snažme sa hovoriť o sebe aj o druhých pekne.
6.deň
Výnimočné dieťa
(Vedomie výnimočnosti)
Touto kapitolou môžeme smerovať pozornosť detí na vyskúšanie rôznorodých činností, teda nenásilne poukázať na to, že iba hra na počítači alebo pozeranie TV ich môžu obrať o príležitosti zažiť nové zážitky, dobrodružstvá, spoznať nových ľudí, získať kamarátov a pomocou nich objaviť skvelé veci a schopnosti, osvojiť zručnosti. Vzbudiť zvedavosť dieťaťa a poukázať na to, že vďaka predstavivosti môžeme mať doma ZOO (hadica vysávača je chobot slona, hubka na umývanie riadu pancier korytnačky, čistič toalety je kačica s ohnutým krkom, atď.) Príležitosť vysvetliť, že pomocou druhých môžeme objaviť to, v čom sme dobrí a následne to rozvíjať. Ale aj tým všetkým, čo vyskúšame a nejde tak, ako sme chceli, alebo nás nebaví, získame cenné skúsenosti. Keď som pracovala ako vedúca predajne potravín, obdivovala som, ako jedna z predavačiek umýva večer podlahu a potom sa postavila na koniec predajne a preciťovala vďačnosť, ako pekne to je poumývané. V tej chvíli som si potvrdila, že všetci môžeme prispieť k spoločnému dobru tým, kým sme a čo vieme najlepšie. Rozvíjaním túžby dieťaťa skúšať nové veci získame nielen pomoc v domácnosti, ale aj my zažijeme množstvo nových zážitkov a spoznáme iných ľudí (napr. pri nosení dieťaťa na tréningy, na ihrisku, pri skúšaní nových činností, učení nových zručností, atď.)
Pre rodičov: Ako sme spokojní s tým, kými sme sa v živote stali? Zrealizovali sme, alebo realizujeme to, čo nám dáva nielen peniaze, ale aj energiu radosti? Ak dieťa vníma, že nás práca napĺňa, získa presvedčenie, že zmysľuplná činnosť prináša uspokojenie. Aby deti rástli s radosťou, je potrebné im dať nádej, že aj dospelí žijú život, ktorý je hodný žitia. Veď ktoré dieťa by túžilo vyrásť do veku, keď všetko je iba z povinnosti a väčšinou v stave mrzutosti? Myslime na to - nielen pri rozprávaní o živote ako o príležitostiach, ale aj v kontexte starnutia. Dieťa bude mať väčšiu chuť objavovať a menej strachu z toho, čo ho čaká.
7.deň
Skvelé dieťa
(Vlastná hodnota a sebadôvera)
Posledná kapitola potvrdí, že robiť chyby je súčasťou toho, že sa stávame lepšími. Keby sme stáli na jednom mieste a nič by sme neskúšali, ani sa nič nenaučíme a nič dobré nevytvoríme. Môžeme si spoločne pripomenúť, kedy sme ako rodičia pripálil jedlo pri varení, alebo sme zlomili skrutkovač pri snahe niečo opraviť, vyliali sme farbu pri maľovaní alebo zabuchli dvere bytu. Ako sa to vyriešilo? Naučili sme sa z toho niečo? Tým, čo sme si zobrali k srdcu z tých, na prvý pohľad zlých zážitkov, nepodarkov, sme získali novú skúsenosť a na ďalší krát sme to vedeli spraviť inak. Môžeme deťom porozprávať, čo sa nám nepodarilo, keď sme boli deti a teraz sme predsa ich šikovnými rodičmi. Pochváliť seba za zvládnuté veci je vzácnym príkladom (či už schopnosť navariť jedlo znova alebo si priznať, že daná vec potrebuje opravára) a dáva deťom možnosť byť spokojné so sebou, bez ohľadu na pochvalu z vonka. Vedomie "som to ja a teším sa, že sa učím stále viac aj s chybami" je hnacím motorom zdravej snahy. Snažiť sa byť prospešnou súčasťou rodiny, spoločnosti, v súlade so svojimi schopnosťami a potrebami.
Pre rodičov: Ako reagujeme, keď sa nám niečo nepodarí? Dobre sa "zvozíme", alebo si chybu zvedomíme a naložíme s nadobudnutou skúsenosťou, ako s lekciou do budúcnosti? Pripúšťame si, že každý robí chyby a máme na to právo, aby sme ich robili aj my? Nie je to žiadna hanba, aj keď sme možno v tom vyrastali, že sa nám vysmievali alebo ponížili nás za to, keď nám niečo nevyšlo. "Môžem si dovoliť robiť chyby." je oslobodzujúce. Keď sa ich následne snažíme napraviť, dávame deťom vzácny príklad, skutočný.
Prajeme vám veľa zážitkov pri dobrodružnej ceste tvorby lepšej spoločnosti.
S úctou
Katarína Brňáková
majiteľka vydavateľstva TOP1 knihy s.r.o.