Mami, ja to nezvládnem. Tá preliezačka je veľmi vysoká, ešte som na ňu nikdy neliezla. Síce ma láka tá oblúková časť, ktorá vedie k najvyššej šmykľavke, ale bojím sa, že by som sa mohla zraniť, zahlásila 5-ročná dcéra.

Dobre, zlatko, rozumiem, že máš strach, ale zároveň ťa to láka a chcela by si to dokázať, že?
Áno, mami, ale je to pre mňa príliš ťažké.

Dobre, moja, ak ťa to zaujíma, môžeš zatiaľ sledovať, ako tam lezú iné deti, ako to robia a keď budeš chcieť, môžeš to skúsiť aj ty.
(Celkom mimochodom som v rámci odpovede zapojila metódu NLP "pace and lead" – teda najprv, aby sa dieťa cítilo pochopené, a potom ho viesť požadovaným smerom.)

Dcéra vyliezla na vežu a začiatok kovového oblúka, kde sa práve pokúšalo vyliezť iné dievčatko. Aj pre druhé dieťa to bolo dosť náročné, neobratne a pomaličky sa posúvalo. Dcéra netrpezlivo čakala, kým sa dievča posunie, a zatiaľ začala byť ešte viac nervózna. Keď bola na rade, trochu to skúsila, ale vzdala to. Prišla späť ku mne na lavičku a porazeným tónom zhodnotila:

"Mami, nepodarilo sa mi to. Nedokázala som to."

Zapojila som metódu NLP – reframing – ktorá z niečoho zdanlivo negatívneho v širšom pohľade robí niečo pozitívne.

Hovorím jej:
Zlatko, ale čo by sa ti to nepodarilo. Videla som, že si sa odvážila spraviť už prvé dva krôčiky na tom oblúku. To je predsa úspech, je to zatiaľ najďalej, ako si kedy zašla! Nemusíš to zvládnuť celé na prvý pokus. Nabudúce môžeš skúsiť ísť o jeden krôčik ďalej a pokojne sa môžeš kedykoľvek vrátiť späť, keď to bude na teba priveľa.

Zažiarili jej oči a s novým pohľadom na vec to išla skúsiť znovu. Tentoraz namiesto dvoch krokov spravila asi tri, a opäť ju premohol strach. Prišla zase ku mne na lavičku, ale tentoraz jej zhodnotenie znelo pozitívnejšie:

"Mami, už sa mi podarilo ísť o trošku ďalej ako pred chvíľou."
"Výborne, zlatko! A nabudúce sa ti podarí ísť zase o krok ďalej. Takto to môžeš skúšať dokola, kým raz celý oblúk prelezieš."

S radosťou poskakovala späť k drevenej veži.
Na štvrtý pokus preliezla celý oblúk, spustila sa z poriadne dlhej šmykľavky (ktorá ju sama o sebe trochu desila) – ale prišla neuveriteľne hrdá na seba.
Zvládla aj vyliezť, aj tú "strašidelnú" šmykľavku, ktorá ju zároveň veľmi lákala. Zvyšok popoludnia lozila stále len na tú jednu vežu so šmykľavkou, cez ten povestný oblúk. Tak ju to bavilo. Tak sa tešila, že dokázala niečo nové.

Na začiatku sa to zdalo neprekonateľné, ale keď sme si to rozdelili na malé časti, bez veľkého tlaku na výkon – zrazu to šlo.

Toto je princíp NLP metódy chunk down – teda "rozloženie problému na malé kúsky".

Dcérku nenútim, že niečo musí dokázať, ale ani jej nehovorím, že je na to ešte malá a že to skúsi až "potom, keď nebude mať strach". Povzbudzujem ju v rámci toho, čo už vo svojom veku môže zvládnuť. A či sa jej to podarí dnes alebo nabudúce, na tom nezáleží – dôležité je, že si užíva rozširovanie svojej komfortnej zóny a získava nové schopnosti, ktoré ešte včera boli neznáme.

Pre mňa sa NLP stalo nielen mojou vášňou, ale aj bežnou súčasťou každodenného života.
Rada zdieľam NLP postupy v rámci workshopov, kníh, ale aj takýchto mini príbehov z nášho života. 😊

Michaela Ray