Čo ak je dieťa len krôčik od veľkého pokroku – ale samo to ešte nevidí?

Koľko podpory potrebuje dieťa, aby sa z miesta, kde cíti bezmocnosť, dostalo tam, kde je na seba hrdé a teší sa z vlastného pokroku?
Ešte pred mesiacom sa moja 5-ročná dcéra bála hlbokej vody. Mala za sebou nepríjemnú skúsenosť z plaveckého kurzu minulý rok, keď im zastupovala iná učiteľka. V bazéne, kde nedočiahla na dno, zažila bezmocnosť, strach a paniku. Pokým cvičili v plytkom bazéne, plávanie ju bavilo. No akonáhle mala postúpiť do skupiny s hlbším bazénom, spomenula si na nepríjemnú skúsenosť a veľmi sa bála.
Mohla som ju z kurzu odhlásiť a povedať si: "Nechce, bojí sa, rešpektujem to." No my sme sa rozhodli ísť inou cestou. Nie cestou tlaku, ale cestou prípravy, trpezlivosti a podpory. Cvičili sme mentálne techniky, vytvárali "vnútorné ostrovy bezpečia", rozprávali sa o jej sile a o tom, čo všetko už zvládla. Virtuálne sme si nacvičovali plávanie v perinách, ako sa prichytiť kraja pomyselného bazéna. Prechod v rámci skupín na kurze nakoniec zvládla, s primeraným rešpektom.
A potom sa to stalo. V jeden horúci deň, len pár týždňov po prvom tréningu v hlbokom bazéne, sme boli u kamarátky, ktorá má doma bazén. Dcéra trvala na tom, že rukávniky nechce. Chcela mi ukázať, čo dokáže. Skočila do hlbokej vody, ponorila hlavu, zaplávala niekoľko metrov, objala ma vo vode a žiarila šťastím a hrdosťou. Neskôr sa doma chválila otcovi: "Najviac ma bavilo skákanie do hlbokého bazéna, ja to už dokážem!"
A ja som si uvedomila, ako málo niekedy stačí. Cielená psychická podpora a porozumenie v kritickom momente, keď je dieťa neisté. Keď sa veľmi bojí. Keď to vyzerá beznádejne a ľahšia cesta sa javí ako vzdať sa.
Keby som jej vtedy "rešpektujúco" dovolila skončiť, možno by strach ostal. Možno na roky. Tak, ako sa to stalo mnohým ženám, ktoré mi písali, že sa po podobnej skúsenosti báli vody ešte ako dospelé.
Nie, rešpektujúce rodičovstvo neznamená chrániť dieťa pred každou nepríjemnosťou. Znamená byť pri ňom, keď to ťažké prichádza. Pomôcť mu postaviť sa výzve. Ukázať mu, že je silnejšie, než si myslí.
Nie vždy vieme, ako blízko je naše dieťa k svojmu veľkému pokroku. Ale môžeme tam stáť s ním – s otvorenou náručou, pripravení veriť, povzbudzovať a zachytiť ho, ak bude treba.
V knižke Olivia a tajomstvo odvahy - 19 nástrojov riešenia strachu zdieľam NLP metódy, ktoré u nás doma používame na zvládanie rôznych strachov.
Jedna z rozprávok je venovaná téme strachu z vody, ďalšie sú o strachu z tmy, včiel, injekcií, lietania, hadov či nepríjemných slov od spolužiakov. Pochvaľujú si ju najmä rodičia citlivých detí.
Ukážku z knihy nájdete na: Olivia a tajomstvo odvahy - 19 nástrojov riešenia strachu
Michaela Ray
Autorka