Čo za ľudí vychováva deti, ktoré dokážu niekomu takto ublížiť?

Takto znela otázka jednej mamičky v diskusii pod príspevkom o šikane v škôlke. 

Dnes som dcéru odviedla na krúžok plávania. Pred pár týždňami postúpila do vyššej skupiny, kde sú väčšinou staršie deti vo veku cca 6-7 rokov. V tejto skupine už nemá nárok na to, aby som jej pomohla utrieť sa a prezliecť sa po plávaní, musí to dokázať sama, hoci má len 4 roky. Deti sa spolu prezliekajú vo veľkej kabínke.

Dcéra má z toho obrovský stres, lebo jej to ešte nejde dobre, keď má telo trochu vlhké, tak oblečenie sa jej na ňom zasekáva. Kvôli tomu chcela prestať chodiť na plávanie. Nacvičovali sme si to doma a keď som videla, že úzke veci si nevie dobre obliecť, vybrala som voľné šaty, ktoré sa ľahšie obliekajú.

Keď sa mala prvýkrát obliecť sama, naivne som jej povedala, že ak by jej niečo nešlo, nech poprosí niektoré zo starších detí, nech jej pomôžu. Skúsila to, ale dopadlo to tak, že jej nikto nepomohol a ešte sa jej smiali, že to nedokáže. Vyšla zo šatne von v polo mokrých šatách a zadržiavala plač. Povedala, že len vďaka bublinke bezpečia sa pred nimi nerozplakala. Najväčší problém mala s gaťkami, ktoré sa jej naruličkovali na vlkom tele a nešli vytiahnuť. Vyriešili sme to teda tak, že si nabudúce mala obliecť len šaty a s gaťkami jej pomôžem, keď vyjde von. Na druhý pokus to takto zvládla, aj keď mala veľký strach.

Dnes, na tretíkrát, som si myslela, že už to bude stále lepšie. Vyšla však von ako zmoknutá kôpka nešťastia, držala si veci a s plačom sa mi vrhla do náručia. Bola som prekvapená, že to dnes išlo horšie ako minule, a zisťovala som, čo sa stalo.

"Mami, ona mi hovorila, že nie som pekná." vzlykala.

"A kto ti to hovoril, zlatinko?"

"Jedno dievča."

"A prečo ti to hovorila, stalo sa niečo predtým?"

"Nie, len tak ku mne v šatni prišla a hovorila mi, že som škaredá. A ja som si nestihla nasadiť bublinku, lebo som sa hanbila. Mami, ja nechcem byť škaredá."

Ďalej plakala, zatiaľ čo som sa ju snažila obliecť.

"Zlatko, ty si pekné dievčatko, veď ti to vždy hovorím, ona ti možno závidela, niekedy deti také veci hovoria, keď niekomu závidia. A ktoré dievča to bolo?"

"Také s krátkymi vlasmi a okuliarmi. Ukážem ti ju, keď vyjde von."

Medzitým sa také dievča asi 7-ročné zjavilo vo dverách a išlo ku svojej matke. Dievča malo miernu nadváhu a jej mama bola tiež dosť pri sebe.

"Myslíš toto dievča?" Spýtala som sa dcéry.

"Áno, táto."

Domnienka, že dievča moju dcéru šikanovalo preto, že sa sama necítila dosť pekná, sa tak ukazovala ako dosť pravdepodobná.

Medzitým, sme sa doobliekali a vyšli von z budovy. Zrazu dcéra doplnila novú časť príbehu. "A to dievča mi ešte hovorilo, že jej mama povedala, že moja mama je škaredá."

"Čože?" Zasmiala som sa prekvapene.

Takže tu je pes zakopaný! Ani nie tak to dievča, ale jej matka mala potrebu riešiť svoju závisť osočovaním iných. Asi jej vadilo, že som mala dnes pekné šaty a topánky na vysokých podpätkoch. Také tu ženy v Belgicku, kde žijem, zväčša nenosia. Vytŕčala som z radu. Hoci nie som žiadna modelka a tiež zápasím s trčiacim bruchom a kilami navyše, aj tak bol môj vzhľad pre ňu dráždivo krásny.

Až teraz som si uvedomila, že tá pani si nás pohľadom premeriavala, keď som čupela s plačúcou dcérou a snažila sa ju upokojiť. Hovorím si, že mala šťastie, že už sme ďaleko od budovy, lebo som mala sto chuti prísť sa jej priamo do očí spýtať, či bolo naozaj nutné hovoriť takéto poznámky. Ako zodpovedný rodič som však pomocou techník, ktoré ovládam za účelom upokojenia mysle, dokázala situáciu vnímať inak a tým ísť príkladom pre svoje dieťa. 

Dnes sa síce tejto dospelej žene podarilo rozplakať moje dieťa. Možno sa vďaka tomu cíti menej zle. Ale svoje ani dcérino sebavedomie si takto nevybuduje. My to s dcérou zvládneme. Už bude mať nabudúce nachystanú pre túto mladú slečnu vetičku, v prípade, že by sa tento incident opakoval: "To čo hovoríš o mne, si ty sama."

(Poznámka: Táto veta neeskaluje konflikt a zároveň nastavuje hranice. Ak by jej dcéra tiež nadávala a predbiehali by sa v tom, kto vymyslí horšiu urážku, môže sa špirála nenávisti zvyšovať. Táto veta je len zrkadlo a druhá strana má kedykoľvek možnosť upraviť to, čo hovorí, aby sa jej vlastné výroky nedotkli. V konflikte je "nudná". Dá sa použiť stále dokola na čokoľvek.)

Ako rodičia by sme si mali uvedomiť, že náš spôsob komunikácie je pre dieťa príkladom. Ak slová používame na kritizovanie, osočovanie, ponižovanie druhých, hoci v ich neprítomnosti, ľahko sa môže stať, že naše dieťa sa to naučí a keď tento štýl použije v komunikácii s inými, vráti sa mu to a spôsobí bolesť. Ak nechceme ublížiť svojím deťom, nemali by sme slovami ubližovať ani druhým.

Budovanie zdravého sebavedomie nevedie cez ponižovanie iných. Nezáleží na tom, či má dieťa okuliare, kilá navyše alebo sa odlišuje čímkoľvek iným od rovesníkov. Rodičia ho môžu podporiť tým, že napĺňajú jeho emocionálne potreby a stavajú jednotlivé piliere zdravého sebavedomia, aby dieťa vedelo, že je chcené, prijaté, ľúbené, rovnocenné, že má svoje výnimočné talenty a nemusí sa vo všetkom porovnávať s inými.

Inšpiráciu, ako podporiť dieťa, nájdete v knihe Som skvelé dieťa - 7 pilierov detského sebavedomia, lebo aj medzi nami, dospelými je množstvo úzkostlivých malých detí, s nenaplnenými potrebami, v koži dospelého. Len ak vyriešime svoje krivdy a naplníme potreby dieťaťa vo svojom vnútri, dokážeme účinne viesť k zdravému sebavedomiu aj naše deti a predísť ubližovaniu.

Metódy bubliny bezpečia nájdete aj v tejto knihe aj v knihe Olívia v bublinke odvahy - 19 spôsobov riešenia strachu. 

Aktualizácia príbehu po 2 týždňoch: 

Minulý týždeň mala dcéra pred plávaním strach a nechcela tam ísť. Bála sa, že ju to dievča bude zase šikanovať. Počas cesty sme si precvičovali bublinku bezpečia, cez ktorú ju ostré slová (šípy) nemôžu zasiahnuť, ale sa zošmyknú dolu. Tiež sme si virtuálne nacvičili, čo povedať v prípade obrany. Ubezpečila som ju, že vonku na ňu budem čakať a pomôžem jej vyriešiť akúkoľvek situáciu. Zvládla nastúpiť na krúžok bez plaču. Keď vyšla von, bola na seba hrdá. Bola pripravená na všetko a nakoniec sa ani nič zlé nestalo. 

Včera sme išli znovu na plávanie. Ešte mala trochu strach, ale rýchlo sa s bublinkou naladila na to, že to zvládne, pretože už má skúsenosť, keď sa jej to podarilo. Tentoraz vyšla von s nadšením, oči jej svietili radosťou, že si tam našla novú kamarátku! S takým bonusom sme ani nepočítali. Ako rodič som nesmierne rada, že si dcéra dokázala vybudovať vnútorný zdroj reziliencie. 

Metódu bubliny bezpečia nájdete v knihe Olívia v bublinke odvahy - 19 spôsobov riešenia strachu.

Obe knižky nájdete tu: www.ZdraveSebavedomie.sk

Michaela Ray, 

terapeutka a autorka