Dievčatko v škôlke neprehovorilo sedem mesiacov ani slovo. Nakoniec jej pomohlo toto...

Moja dcérka má 3 roky. Je to veľmi múdre, citlivé dievčatko.
V škôlke sa jej páči, ale od nástupu v septembri tam nechcela rozprávať – za celý čas nepovedala ani slovo. Napísala mi pani Alexandra, mama dievčatka.

(Poznámka: Keď dieťa vie rozprávať, ale v určitom prostredí – napríklad v škôlke – je zablokované úzkosťou natoľko, že nedokáže prehovoriť, aj keby chcelo, táto diagnóza sa nazýva selektívny mutizmus. Tento stav môže pretrvávať aj niekoľko rokov.)

Možno aj vy poznáte dieťa, ktoré má problémy s adaptáciou v škôlke – možno nerozpráva, nedokáže ísť v škôlke na záchod alebo má iné ťažkosti.
Pani Alexandra mi dovolila zverejniť jej príbeh o tom, čím všetkým si prešli a ako s týmto problémom pracovala:

Keď v septembri 2024 nastúpila do škôlky, mala bežnú adaptáciu, trošku sĺz, nerozprávala a vtedy ešte ani nejedla v škôlke. Zo začiatku sa to zdalo normálne, nič nezvyčajné.

Koncom novembra som sa spýtala učiteliek, či v škôlke rozpráva. Odpoveď bola, že nie. Dokonca sa úplne prestala baviť aj s inými ľuďmi okolo nás (vrátane starých rodičov).

Situácia sa stupňovala a vo februári 2025 si v škôlke automaticky zaťala ústa (doslova) – a tak tam bola počas celého pobytu. Aj deti v škôlke si všimli, že nerozpráva. Jeden chlapec dokonca chcel vidieť, či má vôbec jazyk. V škôlke sa aj pocikala, lebo nepovedala učiteľke, že jej treba cikať.

Vtedy som to už začala riešiť. Podotýkam, že doma komunikovala bez problémov.
Kontaktovala som moju známu, ktorá je psychologička. Dcera nebola na vyšetrení, len som jej opísala situáciu.

Po rozhovore s ňou som vo februári objednala knihy Olívia v bublinke odvahy a Som skvelé dieťa.

Čítala som jej pred spaním z oboch knižiek. Rozprávky som jej trošku prispôsobovala podľa jej situácie. Časom, keď si už spájala rozprávky s ilustráciami, tak si sama vyberala. Väčšinou dookola tie isté:

• Ako sa Olívia bojí búrky (hluk) – (metóda bublinky bezpečia v knihe Olívia v bublinke odvahy)

• Ako sa narodí zajačik – (kniha Som skvelé dieťa)

• Ako sa robí bublinka – (metóda vysvetlená v oboch knihách Som skvelé dieťa a Olívia v bublinke odvahy)
  

Neviem presne, ako dlho to trvalo celkovo, ale teraz začiatkom mája 2025 už vidím opakujúce sa výsledky.

Doteraz si s ňou každé ráno robím bublinku odvahy a spájam si s ňou srdiečko.

(Poznámka: Spájanie srdiečok je metóda z knihy Olívia v bublinke odvahy, ktorá pomáha pri odlúčení od rodiča, aby sa dieťa cítilo prepojené na rodiča aj v jeho neprítomnosti.)

Akurát tento týždeň som v zhone zabudla, a ani ma nechcela pustiť ráno zo škôlky, dokonca sa tam pocikala.

Úprimne povedané, neviem, čo sa v nej zlomilo – či to bol strach z odlúčenia, strach z hluku v škôlke, alebo niečo iné.

Každopádne dcerka nabrala odvahu.
Najprv sa len so mnou rozprávala v šatni. Úplne si pamätám, ako som raz prišla po ňu a ona sa v šatni začala rozprávať s jedným dievčatkom o našej mačke.
Ja som mala slzy na krajíčku a dievčatko: "Olivka, ty rozprávaš!" Tešila sa aj ona.

Momentálne (8. 5. 2025) sa so všetkými deťmi rozpráva, s učiteľkou len jednou.

Rada by som podotkla, že učiteľky boli trpezlivé, netlačili na ňu, snažili sa ju motivovať, pýtali sa jej tak, aby nemusela odpovedať inak ako áno/nie. Ale veľmi to nepomáhalo.
Teraz si aj učiteľky všimli zmenu, vraveli mi, že s deťmi sa rozpráva.
S nimi ešte veľmi nechce, iba s jednou. Tá jedna ich mala v skupine ako nové detičky – podľa mňa je to tým, že na ňu sa citovo naviazala.
Ostatným prikývne, ale nevedie s nimi rozhovory. Keď treba niečo, tak im prikývne.

Pýtala som sa jej, čo jej pomohlo. Ona mi povedala, že je odvážna, už sa nebojí.
Bublinku aj srdiečka si aj sama zvykne pýtať.
Zvykla povedať, že bublinka je jej domček a cíti sa tam dobre.

Teraz pomaly začíname riešiť situácie, kedy sa jej dotkne, že jej niekto povedal niečo nevhodné (ona to tak vníma), takže sa teším na druhú časť knihy o Olívii, kde sa rieši aj téma začínajúcej šikany.

Zmenila sa aj komunikácia s inými ľuďmi. So starými rodičmi sa tiež už normálne rozpráva.
U lekára, keď sme boli naposledy, nerozprávala (ani v podstate nemusela, nepýtali sa jej nič), ale pekne spolupracovala.
Cudzím ľuďom sa pozdraví, odpovie. Samozrejme, nie vždy – ale to je už o tom, že sa jej niekedy proste nechce.

S pozdravom,
Alexandra T.

Spomenuté knižky nájdete nižšie.

Michela Ray 

Autorka & terapeutka