Krížová cesta barefoot Macíka

"To fakt?! Čo to je za hrôza?" povedala mi známa, ktorá bola u mňa na návšteve. Zhrozenie z nej vyvolalo  nové  sedadlo  na  záchod.  Ten  starý  sa  zlomilo a bolo aj ošúchané. Nový som objednala v zmysle hravosti - so vzorom rybičiek. Rybičky máme aj v dávkovači na tekuté mydlo a v obývačke v bublinkovom akváriu - teda stĺpovej lampe. Za posledné obdobie som prešla rôznymi skúškami a pohľad na rybičky robí dobre mojej duši. A vonkoncom - prečo sa brať tak vážne a nedovoliť si plniť priania? 

Zhrozenie známej som najprv brala s nadhľadom, ale ona pokračovala v kritike rybičiek. Že je to škaredé, nevkusné, nevhodné a ona by si také niečo do svojho bytu určite nedala. Keďže prišla kvôli niečomu inému, slušne som sa jej poďakovala za "odborný výklad" a prešli sme k téme, čo som potrebovala riešiť.

O pád dní neskôr, pri náhodnom stretnutí so starým známym sa ma spýtal, čo nové s deťmi a ja som mu s nadšením povedala, že dcéra je prijatá na strednú školu. Moja odpoveď na jeho otázku, na akú strednú školu pôjde, ho značne rozhodila a bez rozmýšľania z neho vyšlo: "Zbláznila si sa?! Veď to je shit škola!" Jeho výstup ma zarazil, ale v rámci slušnej komunikácie som sa spýtala, prečo si to myslí. Tak, on to POČUL. A keď to počul, tak to je jednoducho tak. S úsmevom som mu ponúkla na počúvanie iný názor - ten svoj.  Založený  na  skúsenosti z osobnej návštevy školy a rozhovorov s aktuálnymi študentami. A mimochodom - moje najstaršie dieťa tam pred rokmi chodilo tiež. Môj názor ho však zjavne nenadchol a nezabudol ma upozorniť, že plakať už bude neskoro, keď padnem na papuľu. Ale on ma upozornil vopred. 

Do tretice - po vzhliadnutí Minecraft filmu v kine som napísala svoje dojmy na film. S popisom scén, ktoré sa mi nepáčili, lebo násilie, lebo šikana, lebo strašidelný obsah. Na to ma iné matky dali do laty, padali výrazy, že som nevzdelaná, nemôžem mať názor na niečo, čo nepoznám a vôbec to nie je tak, ako vnímam.

Rozdiely názor na danú vec nie je problém. Kameňom úrazu môže byť štýl komunikácie rozdielneho názoru.

Tento post od Michaely Ray spôsobil explóziu. Obyčajný názor, vlastne iný pohľad na niečo zvyčajné, zaužívané, prijaté, poznané spôsobilo rozhorčenie u komentujúcich žien. Samozrejme, naša komunikácia vychádza z toho, čo žije v našom vnútri. Preto tá istá vec vyvolá v nás úplne niečo iné. Aj keď post nikomu nepopieral možnosť mať vlastný názor, ani nič nechcel zakazovať, podľa reakcie to vyzeralo, akoby post obsahoval nejakú bojovú úlohu, pred čím je potrebné sa brániť. 

Nasledujúce komentáre pochádzajú z verejne prístupného zdroja - diskusie pod spomínaným postom, autori ich napísali verejne. 

A takto vzniká príbeh, s ktorým autorka pôvodného postu nemá nič spoločné. Príbeh píšu ľudia, ktorí na základe nejakého pocitu vo svojom vnútri gradujú rozhorčenie. Zrazu sa pred nami rysuje afroamerické dievčatko s barefoot topánkami na nohe a autorom skutočne nie je Ruska. Ale ľudia, ktorí píšu sarkastické komentáre. 

Malá psychoanalýza, na základe jedného postu. S vierou, že to tak je (inak by na konci vety bol otáznik). A mieša sa očkovanie (základná výbava pre každú diskusiu s vášňou) a pojem biomatka (čo to vlastne znamená, prosím?) , plus nie odporúčanie, ale fakt, že kniha patrí k detstvu. Čo post vôbec nespochybňoval, že by patrila. :)

Trochu nejasná úvaha, keďže mnohí z dnešných rodičov prežili svoje detstvo pred desaťročiami a mnohí z nich sú pacientmi psychiatrov a klientmi psychológov. Sú závislí na alkohole, internete, uznaní, majú úzkosti. Tiež mám čo robiť, aby som zvládla niektoré vzorce. Myslím, že je nás dosť. Ktorá doba je/bola teda chorá, ktorá produkuje "trosky"? A keď v dobe minulej sa produkovali silní ľudia státim v kúte a inými trestami, prečo tí silní ľudia teraz nevedia vychovať silných ľudí zo svojich detí? Prečo tí ľudia vychovávaní trestami dopustili, aby sa doba zmenila? Kde vlastne je chyba? 

A tu je znova prepísanie nie knižky, ale celého príbehu. O čom autorka pôvodného postu vôbec nezmienila. Žiadny prepis Shakespeare-a , ani zakázať knihu. 

Na stránke detskej knihy nadávky, aj keď teda vybodkované, aby FB náhodou nezmazal. Dospelá žena dospelej žene. Komunikácia dospelých má slúžiť ako príklad pre deti. Tak, ako komunikujeme so sebou a s okolím, tvorí realitu.

Od toho závisí, či žijeme chorú dobu.

Od toho závisí, z koľkých ľudí sa stane troska.

Od toho závisí, ako budú naše deti žiť. 

Komunikácia a jej štýl je základ. 

Rozdiely názor na danú vec nie je problém. Kameňom úrazu môže byť štýl komunikácie rozdielneho názoru.

Síce u nás už nikto nemôže byť za trest pribitý na kríž, navzájom si spôsobujeme bolesť a občas aj mučíme cez slová. Cez ponižovanie, hnev, neochotu počúvať a odmietaním pochopiť a prijať, že 

iní môžu mať na danú vec iný názor, bez toho, že by ten názor mali s úmyslom nám ubližovať. 

V našom malom, milom vydavateľstve už roky tvoríme príležitosti pre lepší život rodín. Veríme, že vnímanie a naplnenie potrieb členov rodiny (nielen detí), v súlade s našimi potrebami je láskyplná prevencia a základ zdravého sebavedomia. Bez fyzických trestov, ponižovania len aby sa dieťa správalo podľa našich predstáv. Ako sa to mnohí z nás brali ako normu. Lebo to bolo zaužívané a nespochybňovalo. Mať iný názor sa nenosilo. Okrem kníh sprístupňujeme množstvo ďalšieho obsahu, za tým istým účelom. Tvorby lepšieho sveta.  

Lebo pokoj a mier dokáže tvoriť aj to, že pred reakciou sa nadýchneme a povieme niečo ako "Zaujímavá záchodová doska, aj keď nie je to môj štýl." alebo "Gratulujem, že dcéru prijali. A na základe čoho ste sa rozhodli, lebo ja som počul o tej škole rôzne informácie." alebo "Zvláštny pohľad na ten film. Takto som sa na to zatiaľ nepozerala. Mne sa páčil." 

Veľmi si prajem našej spoločnosti, aby sme aspoň vyskúšali prijať, že druhí skutočne môžu mať iný názor. Je na nás, či a ako zareagujeme a či to je hodné komentára. Aj to je krok ku tomu, aby sme si prestali ubližovať.

S láskou k životy a úctou ku všetkým komentujúcim

Katarína Brňáková

Majiteľka vydavateľstva TOP1 knihy s.r.o.

Ukážka z knižky Som skvelé dieťa - 7 pilierov detského sebavedomia