„Povedz, ako sa voláš, keď si zlá!“, vyzvala babka trojročné dievča

Pri predstavovaní vnučky prišlo k bizarnej situácii. Dôchodkyňa s vnučkou sedeli v parku na lavičke, jedli keksík, keď sa pri nich zastavila známa. Sklonila sa k malému dievčatku, ktoré na ňu pozeralo veľkými očkami. "A ty sa ako voláš?" prihovorila sa škôlkarke. "Maruška!" zahlásila malá s úsmevom.

Vtom sa babka zapojila do debaty a vyzvala vnučku: "A povedz tete aj to, ako sa voláš, keď si zlá!"

Dievčatko zostalo zaskočené, pozrelo sa na babku v rozpakoch, či to myslí vážne. A babka pokývala: "No, však povedz." Malá sklopila zrak a zahanbene potichu zamumlala: "Maruša..."

Babka víťazoslávne zahlásila: "No vidíš, že to vieš povedať." A potom sa pustila do debaty so svojou známou. Ani si nevšimla, ako vyhasli iskričky v očiach jej vnučky.

Stačí malý moment či nevedomosť, aby vzniklo zranenie na duši. Babka to iste nemyslela v zlom, isto má vnučku rada, ale predsa tu niečo nesedí. Už v troch rokoch je dievčatko presvedčené a pravidelne usvedčované v tom, že je ZLÁ. Nie, že niekedy vystrája, že spravila chybu, ale že je ZLÁ.

Občas dostávam otázku od ľudí, či NLP (neurolingvistické programovanie), s ktorým pracujem, nie je nebezpečné alebo náhodou neetické. Hlavne to "programovanie". Či sa tým náhodou nedá nejako ublížiť, niekomu niečo naprogramovať, čo by ho zmanipulovalo a podobne. Chápem ich obavy, lebo to znie tak trochu špeciálne.

Ale až pri štúdiu NLP som si uvedomila, že k programovaniu dochádza tak či tak, či si to uvedomujeme, alebo nie. Akurát, keď tomu rozumieme, môžeme to robiť vedomejšie a tým pádom aj pozitívnejšie. Toto dievčatko dostávalo pravidelné programovanie potvrdením, že je ZLÁ. Nestalo sa to prvýkrát, lebo už bolo vycvičené aj v tom, ako sa volá jej ZLÁ IDENTITA. Keby ľudia tomu trošku viac rozumeli, snáď by svojim vnučkám či deťom neprogramovali, že sú vo svojej podstate ako bytosti zlé.

Od klientov v terapii počúvam veľmi často, ako im "akože zo srandy" hovorili rodičia, že sú nepodarení, že si mali radšej namiesto nich zaobstarať vrece zemiakov, alebo že dievča nechceli a radšej by mali chlapca, prípadne, že keď dieťa nebude poslúchať, dajú ho do detského domova. Toto nie sú vtipy, toto sú "kameňáky", ktoré so sebou ľudia vlečú a spôsobujú im rôzne problémy. S presvedčením, že nie som dosť dobrý, že si nič dobré nezaslúžim, poprípade, že som tu vôbec ani nemal byť, lebo svojou existenciou niekomu zavadziam, sa daná osoba dostáva v živote do nevýhodných pozícií.

Ja som to tiež nemala inak. Pochybovala som, či som vôbec skutočné dieťa mojich rodičov a či ma majú vlastne radi. Roky som sa chodila spovedať z toho, že NIE SOM DOSŤ DOBRÁ. Mala som pocit, že všetko si musím zaslúžiť svojím výkonom. A čo sa týkalo partnerov, nemyslela som si, že mám veľmi na výber. Ani som nad tým nerozmýšľala, čo by som vlastne chcela pre seba, lebo sebeckosť zo mňa za tie roky vytrestali. No a tak nečudo, že s touto kombináciou presvedčení som sa vo vzťahoch dostávala do nevýhodných pozícií.

Výber partnerov bol viac-menej náhodný, lebo mi lichotilo, keď sa niekto sympatický zaujímal. A potom som sa snažila – všetko som pre nich robila. Ale rešpektu sa mi nedostávalo. Keď som bola nespokojná, hovorila som si: "Čo chceš, nemôžeš mať všetko, skús na vzťahu zapracovať. Veď keď budeš robiť viac, snáď to už uvidí a ocení." Ale nestalo sa tak. Postupne som z takých vzťahov odchádzala. Vinila som tých mužov, lebo však oni nerobili pre mňa dosť, tak logicky to musí byť ich chyba. Ale keď sa to viackrát opakovalo s rôznymi mužmi, začala som rozmýšľať, že možno ja robím niečo zle.

Keď som neskôr prišla na to, aké všelijaké hlúposti mám v sebe naprogramované ako nánosy nezmyslov, ktoré ma dostávali do nevýhodných pozícií, začala som na tom pracovať, aby sa to zmenilo. Nebolo to zo dňa na deň, ale je to kontinuálna práca na osobnom rozvoji.

A potom prišiel zlom.

Zrazu som si vedela určiť, čo vlastne chcem ja. Aj to, ako sa správať, aby som to dosiahla. Ako sa seba zastať, keď skúšajú moje hranice. A vtedy to prišlo. Iný vzťah – taký, kde sa mi konečne dostalo to, čo som roky vyčítala iným mužom, že nerobili.

Bola som z toho nadšená, že zmena je možná. A chcela som o tom dať vedieť aj iným ženám, ktoré zažívali to čo ja predtým. Chcem sa o to podeliť aj s tebou. Krok po kroku. Aby si si mohla pozrieť, aké limitujúce presvedčenia sa nalepili na teba v detstve. Aby si videla, ako konkrétne ťa dostávajú do nevýhodných situácií v tvojom živote. Ako kompenzuješ to, čo ti bolo zakázané či nedopriate, a ako si možno aj ty vyzeráš mužov týmto spôsobom, respektíve komunikuješ s nimi.

Ukážem ti, ako si zobrať opraty späť do rúk. Prevediem ťa 4 krokmi metódy Žiarivá zóna, kde si určíme jasný cieľ – presne to, čo ty chceš, aj keď ti to doteraz nebolo dopriate. Určíme miesto, z ktorého dnes vychádzaš. A aby bola cesta, ako sa dostať do cieľa, jasná, prejdeme si aj konkrétne prekážky, ktoré ti na ceste zatiaľ stoja. Áno, sú tam, vo forme presvedčení aj ťaživých zablokovaných emócií, ktoré tam máš z minulosti.

Ukážem ti, ako ich pretransformovať. Že sa to naozaj dá, si budeš vedieť predstaviť na reálnych príkladoch mnohých žien. "AHA momentom" pre viaceré testovacie čitateľky bolo napríklad to, že sa "dobré dievčatá" príliš brzdia v prejavovaní hnevu, ktorý neprávom pokladajú za zlý. A ako to súvisí s blokmi na úrovni hanby a viny. Práve tam je pes často zakopaný – všetky tie presvedčenia ako "ZLE DIEVČA", "NEMALI SME ŤA MAŤ" a pod. vytvárajú ťažkú energiu viny a hanby, ktorú si vôbec neuvedomujeme.

Keď som si toto uvedomila, prišiel ku mne obrovský hnev a ten mi pomohol sa z toho posunúť ďalej. A preto sa dnes špecializujem na odstraňovanie hanby a viny u mojich klientov, lebo toto je najväčšia záťaž, ktorá drží iné limitujúce presvedčenia pokope.

A potom sú tu zdroje, ktoré už máš, a spolu ich posilníme ešte viac. Tu pocítiš, ako prichádza asertivita a sebavedomie. Je to priamy doplnok toho, keď sa uvoľňujú staré záťaže.

Ja túto prácu milujem a spísala som ti do knižky presne to, čo a ako do seba zapadá, aby si sa v tom čo najrýchlejšie zorientovala. Aby si prekukla, čo ti bolo kedy naprogramované do tvojej identity bez toho, aby si si to ty pre seba vybrala. Aby si vedela, ako sa toho zbaviť.

A aby si ušetrila svoje deti zbytočným negatívnym programovaniam, ktoré si odovzdávame z generácie na generáciu. Môžeš to byť práve ty, ktorá pretrhne túto reťaz sklamaní a neférového zaobchádzania. Tak, aby ani ty, ani tvoje deti neboli tie "zlé trojročné dievčatká", ktoré si často so sebou nesieme celý život vo svojom vnútri.

Táto téma  je  moja srdcovka a rada ti o nej porozprávam aj osobne na krste knižky, ktorý sa koná 15. 4. 2026 v Bratislave v Martinuse na Obchodnej.

Michaela Ray

Autorka