Prečo by boli naše knihy pred 1989 ZAKÁZANÉ?
Predstavte si, že lieky, ktorých požitie v nekontrolovateľnom množstve by mohlo poškodiť zdravie vášho dieťaťa, zamknete do skrinky, ku ktorej dieťa nemá prístup.
A predstavte si knihy, ktoré nejaký systém uzamkne - buď zakáže ich vydanie, distribúciu, šírenie prepisovaním, resp. aj samotné vlastnenie alebo čítanie, alebo dokonca sú zhabané a uzamknuté pred verejnosťou. S oddôvodnením, že vás chráni.
V prípade liekovej skrinky svoje dieťa obmedzujete v JEHO ZÁUJME, z pozície zodpovedného rodiča. V prípade zakázanej literatúry systém obmedzuje prístup k informáciám VO VLASTNOM ZÁUJME, aby udržal moc.
Ako fungovala cenzúra pred 1989?
Oficiálne vydavateľstvá podliehali prísnej kontrole. Texty, ktoré neprešli ideologickou kontrolou, sa nesmeli publikovať.
"Trezorové fondy" v knižniciach – knihy boli stiahnuté z regálov a uložené do špeciálnych fondov, neprístupných bežným čitateľom
Ako sa šírili zakázané knihy, napriek zákazu?
Samizdat – zakázané knihy sa ručne prepisovali, tajne šírili a čítali v úzkom kruhu.
Exilové vydavateľstvá – (napr. 68 Publishers v Kanade) vydávali knihy zakázaných československých autorov.
Aký bol význam zakázanej literatúry?
Čítanie zakázaných kníh sa stalo tichým aktom odporu. Ľudia si ich prepisovali, ukrývali a tajne šírili. Tieto texty pomáhali udržiavať kritické myslenie a kultúrnu identitu v čase, keď oficiálna kultúra bola pod prísnou kontrolou a vo veľkej miere zneužívaná na účely podpory režimu.
Prečo by boli naše knihy pred 1989 zakázané?
Obsah kníh nášho malého, milého vydavateľstva by bol nepohodlný a v rozpore s cieľmi vtedajšieho režimu. V skutočnosti by nemohli vyjsť ani preto, že súkromné vydavateľstvá prakticky neexistovali (platil zákaz súkromného podnikania) a v tých veľkých si dávali pozor, aby nevypúšťali do portfólia niečo, čo oslabuje, ba priam ohrozuje ideológiu režimu. Čo by teda konkrétne mohlo vadiť systému?
Dojčenie slovom aj písmom - Nebuď tá, ktorá to vzdala
Dôvody, pre ktoré odborná porota Slovenskej inovačnej energetickej agentúry udelila v roku 2019 projektu našej knihy doživotný titul "Inovatívny čin roka", pred 1989 by boli dôvodmi, ktoré by vylúčili vydanie. Zrozumiteľné predstavenie vzťahovej výchovy v súvislostiach nielen v detstve, ale aj v dospelosti bolo nežiadúce, v socializme sa dojčenie podporovalo iba "na oko". Po pôrode boli matka a dieťa oddelené a "podpora" dojčenia (kŕmenie podľa časového harmonogramu, používanie cumľa, fľaše na dokrmovanie, žiadny kontakt koža na kožu, zavinovanie do perinky ako štandard a pod.) smerovala k tomu, aby k odstaveniu dieťaťa došlo do chvíle, kým sa matka potrebovala vrátiť do práce - do pár mesiacov. Budovanie socialistickej vlasti bolo prednejšie, ako dojčenie a vytvorenie bezpečnej vzťahovej väzby. Okrem toho oddelenie matky a dieťaťa vytvorilo pocit, že niečo chýba. A to niečo nedefinovateľné sa dalo veľmi ľahko naplniť ideológiou od raného veku. Vzťahová výchova je základom zdravého sebavedomia dieťaťa a je v úplnom rozpore so studeným odchovom, čo sa presadzovalo v socializme. Aj keď sa v tom čase už zavádzali niektoré kroky, napr. od 1985 systém "rooming in" v pôrodniciach, ďalšie dôležité veci boli stále tabuizované. Dlhodobé dojčenie ako súčasť vzťahovej výchovy bolo nežiadúce. Jedinci s naplnenými potrebami by mohli byť iniciatívnejší pri hľadaní iných možností, ako systém ponúkal.
Som skvelé dieťa - 7 pilierov detského sebavedomia
Pocity a prežívanie dieťaťa ako dôležitá súčasť záujmu rodičov boli v rozpore so zámerom uznávať socialistickú ideológiu a jej správnosť na všetkých úrovniach. Jedinec sa nemal postaviť do centra záujmu, dieťa malo byť tiež súčasťou celku a rodičia ho mali viesť k tomu, aby zapadlo do kolektívu, nie riešiť jeho pocity a potreby. Dieťa malo byť milované tak, ako bolo predpísané. Od malička si zvykať, že záujmy spoločnosti sú prednejšie, ako jeho túžby a musí sa prispôsobiť pravidlám, bez prehodnocovania ich správnosti. "Cudzie" postupy, teda mimo predpísaných metód výchovy boli absolútne neprijateľné, t.j. princípy NLP (neurolingvistického programovania), použité v knihe, by pravdepodobne boli dôvodom zákazu vydania/šírenia knihy.
Z "malého smrada dieťa" - Ako milovať a podporovať hyperaktívne dieťa s poruchou pozornosti
"Moderné diagnózy" ako ADHD a hyperaktivita pred 1989 (a ešte pár rokov aj po tom) sa neuznávali, deti boli jednoducho "zlé", "neposlušné", "zle vychované". Tresty boli prijateľné, ba žiadúce. Jedinec svojím správaním sa nemohol vymykať štandardom a neposlúchnutie pokynov sa trestalo od prvých rokov života. Z "neprispôsobivých" detí kvôli nepochopeniu ich potrieb a neexistujúcim postupom často vyrastali dospelí, ktorí sa nevedeli začleniť do kolektívu, nedostalo sa im adekvátneho rozvoja silných stránok, kvôli "nevhodnému" správaniu. Kniha o individuálnom prístupe k deťom s neštandardným správaním by mohla vzbudiť dojem, že správať sa neprispôsobivo je v pohode a nabádať aj ďalších, že si to môžu bez postihov dovoliť. Práve zámer knihy by vylúčilo jej vydanie a šírenie.
Olívia v bublinke odvahy - 19 spôsobov riešenia strachu
Hlavným nástrojom totalitného režimu je strach. Ovládanie ľudí nemôže bez toho fungovať a tým všetko, čo môže oslabiť tento vplyv, je nepriateľom. V knihe sa rieši pochopenie pocitov dieťaťa a eliminovanie strachu v rôznych situáciách. Napríklad príprava na spánok vo vlastnej izbe alebo nástup do škôlky. Tieto záležitosti sa neriešili citlivý prístupom a dlhou prípravou. Napríklad škôlka často bola už druhou inštitúciou, kam sa dieťa dostalo, po jasliach. Ovládalo teda také zručnosti ako vstávanie, papanie, kakanie v určitom čase, podriadenie svojich potrieb potrebám kolektívu a potláčanie pocitov. Nazývalo sa to "slušné správanie" a odmeňovalo sa pochvalou. Ak dieťa pri nástupe do škôlky predsa plakalo, prístup "to ho prejde", "zistí, že tým aj tak nič nedosiahne" bol štandard. Knihy o výchove obsahovali predpísané metódy a iné rady by len narušili starostlivo vyskladanú literatúru pre rodičov. Vydanie by bolo zamietnuté.
Dieťa z neba - 8 pilierov sebavedomia adoptovaného dieťaťa
Pred rokom 1989 fungovali aj kojenecké ústavy a k duševnému rozvoju dieťaťa sa pristupovalo úplne inak. Ak by ste sa zaujímali o vtedajšie pomery, odporúčam si pozrieť dokumentárny film Deti bez lásky. Ale je vhodný iba pre silné povahy, vzhľadom na obsah, o ktorom už teraz jasne vieme, že to hraničí so psychickým týraním dieťaťa. V knihe je v príbehu zapracované, ako sa dieťa dostalo na obláčiku od jednej zajačice k milujúcim Zajkovcom. Výraz "z neba" v názve knihy by mohol byť skrytý zámer propagácie náboženstva, čo bolo vtedy pod prísnou kontrolou. Už samotný názov by vydanie knihy "odpísal" a obsah by bol vzhľadom na citlivú vzťahovú výchovu tiež hrubo proti záujmom systému.
Na živote je krásne aj to.... a Skok do života
Žáner motivačných kníh bol nežiadúci, obzvlášť by boli problematické časti s podnecovaním k zaznamenaniu vlastných myšlienok. Líniu, ako a o čom uvažovať, dával systém, nebolo potrebné si niečo domýšľať z vlastnej iniciatívy. Skúmať svoje vnútro už vôbec nie. Pripustiť, že by sme mohli rásť a rozvíjať svoj život aj inak, ako je nám diktované, znamenalo hrozbu.
Olivia a tajomstvo odvahy - 19 nástrojov riešenia strachu
Strach zo šikany? Veď v socialistickej vlasti také niečo oficiálne neexistovalo. Tým, že celý systém bol založený na šikanovaní svojich občanov, sa to znormalizovalo. Byť "citlivkou" nebolo v móde. Mladí predsa od detstva potrebovali tvrdú výchovu a čeliť takým podmienkam. To, čo neexistuje, nie je potrebné riešiť, teda kniha by nemala opodstatnenie. A strach z lietania? O slobodnom cestovaní do zahraničia a k tomu ešte lietadlom ako bežným dopravným prostriedkom pre rodiny, sme mohli len snívať. Plač u lekára zo strachu z injekcie bola hanba a buď sa ignorovalo, alebo sa ešte pridalo zahanbenie dieťaťa, že je zbabelé.
Plus ešte jeden argument - autorka kníh Som skvelé dieťa, Dieťa z neba, a kníh o Olivii žije v zahraničí. To už vôbec nebol spôsob života, ktorý by sa mal prezentovať domácim čitateľom. Ak chceš žiť v zahraničí, OK. Ale nečakaj, že budeš "slávna" doma. (na túto tému odporúčam nový film v kinách o Ondrejovi Nepelovi, ako sa stal neviditeľným pre Československo, keď sa rozhodol žiť a pracovať v zahraničí)
Čo hrozilo za zakázanú literatúru v Česko- slovensku pred 1989?
Domové prehliadky a konfiskácia
Štátna bezpečnosť (ŠtB) pri podozrení z držania zakázaných kníh robila domové prehliadky. Literatúra sa zabavovala a často končila v tzv. trezorových fondoch knižníc.
Výsluchy a sledovanie
Čitateľov samizdatu alebo exilových kníh si ŠtB predvolávala na výsluchy. Aj samotné vlastnenie mohlo byť považované za "ideologickú diverziu".
Prepúšťanie z práce alebo školy
Ľudia pristihnutí pri šírení zakázaných textov mohli stratiť zamestnanie, byť vylúčení zo štúdia alebo mať obmedzené možnosti kariérneho postupu.
Kriminalizácia šírenia
Rozširovanie samizdatu alebo pašovanie kníh zo zahraničia sa považovalo za trestný čin. V 70. rokoch vznikla špeciálna Správa pre boj s vnútorným nepriateľom, ktorá mala v náplni práce boj proti "ideologickej diverzii".
Väznenie
V závažných prípadoch (najmä pri organizovanom šírení alebo vydávaní samizdatu) mohli byť ľudia odsúdení na niekoľkomesačné až niekoľkoročné tresty odňatia slobody.
Aké knihy sú zakázané na Slovensku v 2025?
Momentálne žijeme v demokratickej krajine a žiadny zoznam zakázaných kníh neexistuje. Knihy sa vydávajú bez predchádzajúcej kontroly a cenzúry, t.j. vydaniu knihy najčastejšie bráni buď nedostatok financií, alebo nedostatočné sebavedomie autora. :)
Čitatelia majú voľný prístup ku knihám a obmedzením môže byť napr. nedostatok financií alebo nedostupnosť knihy z dôvodu vypredania titulu.
Knihy môžu byť stiahnuté z obehu len v prípade, že obsahujú trestne postihnuteľný obsah (napr. propagáciu fašizmu, extrémizmu, nenávisti).
"Vzdelanie je najsilnejšia zbraň, ktorú môžeme použiť na zmenu sveta." - Nelson Mandela
Buďme vďační za slobodu a chráňme si ju.
S láskou k životu
Katarína Brňáková
Majiteľka vydavateľstva TOP1 knihy s.r.o.
Použité zdroje historických informácií: Minulost.cz, Seznam Médium, Pravda.sk
Texty ku konkrétnym knihám pochádzajú z pera autorky.