Tajomstvo, ktoré vaše dieťa nesmie mať

Žijem v Belgicku a minulý týždeň sa tu prevalil prípad predátora. Odhalili ho relatívne rýchlo vďaka tomu, že dievčatko, ktoré bolo jednou z jeho obetí, nedodržalo "sľub tajomstva", ktorý od neho páchateľ vyžadoval, a povedalo o tom svojim rodičom.

Mala to byť len nevinná pravidelná návšteva detí v dome ich spolužiaka. Avšak otec chlapca lákal maloleté dievčatá preč od kolektívu do inej izby, kde ich zneužíval.

Všetko by sa mu bolo prepieklo, keby sa jedno z detí nezverilo svojim rodičom. Pre dieťa je to psychologicky veľmi ťažká situácia, pretože ho dospelý nielen zneužíva, ale ešte aj manipuluje do pocitu viny a povinnosti zachovať tajomstvo.

Našťastie majú deti v Belgicku už na základných školách v rámci sexuálnej výchovy tému o tom, že "moje telo patrí mne" – a že nepríjemné dotyky či čudné správanie dospelých voči deťom treba nahlásiť. Učia sa, že to v žiadnom prípade nie je chyba dieťaťa a že sa môže obrátiť o pomoc.

Na Slovensku ste možno zachytili búrlivú debatu v médiách ohľadom filmu Zbormajster.

Ide o film, kde tvorcovia ukazuju ako prebieha tzv. grooming, teda proces, ktorým páchateľ postupne manipuluje a "pripravuje" dieťa alebo mladú osobu na zneužívanie.
Je to model, ktorý bol typický aj pre sieť okolo Jeffreyho Epsteina, ale vyskytuje sa aj v bežnom prostredí (škola, internet, športové kluby, rodina atď.).

Rôzne príbehy, ale systém je ako cez kopirák, takže by bolo fajn, aby rodičia vedeli, ako to funguje, a varovali svoje deti, ako si všímať podozrivé signály.

Jeden z nich je aj to, že predátor sa snaží oddeliť dieťa od jeho zóny bezpečia – od kontaktu s rodičmi – práve tým, že vytvára ideu tajomstva. Vytvára tlak na dieťa, že tajomstvo nemôže nikomu prezradiť, lebo by mu aj tak nikto neveril, alebo by sa stalo niečo zlé a dieťa by vyzeralo zle pred svojím okolím.

Uistite svoje deti, že za vami môžu prísť s čímkoľvek a že sa na vás nebudete hnevať, keď sa vám s niečím zveria – aj keby spravili niečo nesprávne.

Vytvorte dôveru, že dieťa sa na vás môže vždy obrátiť, keď sa mu niečo nezdá. Ak niekto dospelý žiada od dieťaťa, aby udržalo tajomstvo a nepovedalo o ňom rodičom, je to samo o sebe podozrivé – a dieťa nie je povinné takýto sľub voči cudzej osobe dodržať.

Čo je grooming

Grooming je systematický proces, pri ktorom páchateľ:

• cielene vyberie zraniteľnú obeť,
• získava jej dôveru,
• postupne posúva hranice,
• a nakoniec ju privedie do situácie, kde môže dôjsť k zneužitiu – bez použitia fyzickej sily.

Je to psychologická manipulácia, nie "náhodná situácia".
Cieľom je, aby sa obeť cítila spoluzodpovedná, a tým stratila schopnosť odporu alebo nahlásenia.

1. Výber obete

Páchateľ cielene vyberá zraniteľné dieťa alebo tínedžera, často také, ktoré:

• má nízke sebavedomie alebo má pocit, že niekam "nepatrí",
• pochádza z nestabilnej rodiny (napr. rozvod, chýbajúci rodič),
• túži po uznaní, láske, alebo materiálnej pozornosti,
• má za sebou traumu alebo zanedbávanie.

➡️ Epstein si napríklad vyberal dievčatá z nižších sociálnych vrstiev, ktoré potrebovali peniaze alebo podporu.

TIP: Pri čítaní knihy Som skvelé dieťa naopak pomáhate svojmu dieťaťu budovať zdravé sebavedomie a pocit, že niekam patrí. Uisťujete ho, že ho máte radi stále – dokonca aj vtedy, keď sa niekedy rozčúlite.

Poskytujete mu uznanie, že je hodné lásky, že si všímate jeho talenty a snahu. Uisťujete ho, že sa môže priznať aj k chybám a že napriek tomu nestratí vašu lásku ani podporu.

Pre deti, ktorým chýba jeden z rodičov, alebo pochádzajú z neštandardného prostredia, je dôležité počuť, že sú rovnocenné ako každé iné dieťa.

Tieto piliere zdravého sebavedomia pomáhajú predchádzať tomu, aby bolo vaše dieťa predátorom identifikované ako potenciálne zraniteľná obeť groomingu.

Táto kniha je nie náhodou vyše 500 dní medzi bestsellermi v kategórii Vzťahy a Rodina spolu s knihou Držte si svoje deti od svetoznámeho Gabora Maté, na tému, prečo sú rodičia dôležitejší než kamaráti detí. (zdroj: martinus.cz)

2. Získanie dôvery

Páchateľ sa správa priateľsky, štedro a chápavo.
Používa prehnanú pozornosť, darčeky, komplimenty, vytváranie pocitu "špeciálneho puta".

➡️ Epstein dával dievčatám darčeky, platili im za "masáže", sľubovali podporu pri štúdiu alebo kariére.

➡️ Zbormajster dovolil vybraným dievčatám, aby mu tykali. Nechal ambiciózne speváčky súťažiť o jeho pozornosť a tie "najlepšie" – teda obete jeho manipulácie – sa vďaka jeho výberu mohli zúčastniť prestížnych speváckych zájazdov do zahraničia.

Cieľ: aby sa obeť cítila vďačná, výnimočná a dlžná.

3. Izolácia

Páchateľ sa snaží, aby obeť stratila kontakt s inými autoritami alebo zdrojmi pomoci.

· hovorí jej, že "nikto ti nerozumie tak ako ja",

· kritizuje rodičov, kamarátov,

· pozýva ju do prostredia, kde má nad ňou plnú kontrolu (dom, hotel, súkromné lietadlo, ostrov…).

4. Normalizácia nevhodného správania

Páchateľ posúva hranice – postupne a veľmi pomaly:

· najskôr dotyk na pleci,

· neskôr "masáž",

· potom požiadavka na vyzlečenie,

· až po samotné zneužitie.

Dieťa si nevšimne, kedy sa prekročila hranica, pretože všetko sa deje v malých krokoch a v kontexte "dôvery" a "blízkosti".

➡️ To je aj dôvod, prečo obete často nevedia jednoznačne povedať "kedy to začalo".

5. Tajomstvo, hanba a vina

Po prvom zneužití páchateľ otočí situáciu:

· "To, čo sa stalo, bolo medzi nami, nikto by to nepochopil."

· "Ak to niekomu povieš, zničíš mi život."

· "Ty si to chcela, veď si súhlasila."

V obeti sa zmieša hanba, vina, strach, ale aj emocionálna závislosť.
Tým pádom neodchádza a nehlási to – a páchateľ má voľné pole.

6. Kontrola

Páchateľ udržiava dlhodobú kontrolu cez:

· emocionálne väzby ("Milujem ťa, len ty mi rozumieš"),

· finančnú závislosť,

· strach (vyhrážky, manipulácia),

· poníženie ("si pokazená, nikto ťa nebude chcieť").

U niektorých obetí to trvá roky – a von sa dostanú až vtedy, keď si uvedomia, že išlo o zneužívanie.

Ako tomu predchádzať

1. Vzdelávanie detí – o telesnej autonómii, súhlase, hraniciach.
2. Dôvera medzi rodičom a dieťaťom – dieťa musí vedieť, že môže povedať čokoľvek bez strachu.
3. Včasné rozpoznanie groomingových signálov – prehnaná pozornosť, tajnosti, darčeky, pozvania.
4. Zodpovednosť inštitúcií – školy, športové kluby, cirkev, musia mať jasné protokoly pre nahlasovanie.

Ako reagovať, ak sa vám dieťa s niečím takým zverí

Najčastejší problém detských obetí je ten, že keď sa zverili svojej matke, tá im často neuverila – najmä ak sa obvinenie týkalo rodinných príslušníkov.
Nevedela si predstaviť, že by jej partner, syn, strýko či dedko boli niečoho takého schopní.
Mnohé matky sa snažili veci ututlať, zakázali dcéram o tom hovoriť s kýmkoľvek ďalším a neposkytli potrebnú ochranu.

Tým sa trauma dieťaťa ešte prehĺbila a v mnohých prípadoch zneužívanie pokračovalo celé roky.

1. Zachovajte pokoj – nekričte, nevyčítajte, nestrašte.
2. Vypočujte dieťa bez prerušenia – dajte mu čas, aby sa otvorilo.
3. Vyjadrite podporu – "Nie je to tvoja vina. Som tu s tebou."
4. Zapíšte si konkrétne detaily – kto, kedy, čo sa stalo, ako sa volá, kde sa stretli.
5. Nahláste to – polícii, sociálke alebo školskému psychológovi.
6. Zaistite psychologickú pomoc obeti – čím skôr, tým lepšie.

Michaela Ray 

Autorka & terapeutka

Všetky jazykové verzie knihy Som skvelé dieťa - 7 pilierov detského sebavedomia v tlačenej podobe nájdete tu: