Ťažký nástup do škôlky? Takto to prebiehalo u nás

Nástup do škôlky môže byť náročné obdobie pre dieťa aj mamu. Pamätám si, ako mi trhalo srdce, keď dcéra plakala, nechcela sa ma pustiť a učiteľka si ju zobrala na ruky, aby pomohla skrátiť toto ťažké lúčenie. Odchádzala som preč a veru aj mne sa skotúľali slzy po tvári. Pomyslela som si, ako dlho bude trvať toto trápenie, kým si dieťa zvykne?

Naša dcéra začala v apríli 2022 chodiť na pol dňa do škôlky ako 2,5-ročná. Je to vysoko senzitívne dieťa, takže sme sa na nástup dopredu pripravovali. Uvedomujem si, že napĺňanie emocionálnych potrieb dieťaťa môže pomôcť jeho sebavedomiu a odvahe. Na pomoc sme si vzali rôzne knižky.

Knižka "Kubko hovorí prvé slová" v obrázkoch zahŕňa proces ranného vstávania, obliekania, cesty do škôlky, pobytu v škôlke a vyzdvihnutia zo škôlky. Toto mojej malej pomohlo, aby mala koncept toho, čo sa bude diať, a hlavne, že ju maminka každý deň vyzdvihne.

Ďalej sa naučila metódu bublinky bezpečia podľa knižky "Som skvelé dieťa". Tú sme potom využili pri rannom lúčení pred škôlkou tak, že som jej rukami okolo nej vytvorila imaginárnu ochrannú bublinu, aby sa cítila bezpečnejšie aj bez mojej prítomnosti.

Prvý deň bol napriek všetkej príprave ťažký. Plakala a nechcela sa ma ani pustiť, pretože to bol úplne prvýkrát, čo mala byť niekde bezo mňa. Na druhý deň plakala, ale už išla bez toho, aby sa ma odmietala pustiť. Tretí deň už menej plakala a štvrtý deň už neplakala vôbec. Bublinka bezpečia jej pomáhala, aby mala niečo, čoho sa mohla "chopiť", aj keď jej bolo ťažko. Postupne prechádzala od toho, že ráno nechcela ísť do škôlky, k tomu, že sa celou cestou len uisťovala, že maminka príde. Musela som jej to zopakovať aj 20-krát, ale išla bez plaču.

Začiatky neboli pre ňu ľahké. Počas korony nebola zvyknutá na žiadnu socializáciu, takže jej trvalo dva mesiace, kým sa začala hrať s inými deťmi a kým sa jej v škôlke začalo aj páčiť. V prvých týždňoch často hovorila, že sa jej škôlka nepáči, aj keď rána boli v podstate bez problémov. Sama si v tomto období vymyslela takú "terapiu", že popoludní sme sa hrali na to, že ona je maminka a mňa odvedie do škôlky, potom ma príde vyzdvihnúť a ja musím teatrálne hovoriť, ako sa mi škôlka nepáčila. Práve táto hra v nej uvoľňovala napätie a myslím si, že mala aj pocit pochopenia, keď som akoby prevzala jej rolu a ukázala, aké to má ťažké. V noci sa nezvykla budiť zo stresu.

V septembri 2022 nastúpila späť do škôlky (ako 3-ročná) a tentoraz sa bránila len prvý deň. Ďalšie dni mi s radosťou hlásila, že neplakala. Súčasťou nášho ranného rozlúčkového rituálu bola bublinka bezpečia a pridali sme aj "šnúrku medzi srdcami" podľa knihy "Olívia v bublinke odvahy", aby cítila prepojenie so mnou aj na diaľku. Keď sme prechádzali okolo škôlky, dokonca mi oznámila, že sa jej tam páči. Tešilo ma, že sme za pár mesiacov dosiahli taký pokrok. Po Vianociach som mala pocit, že zvládne už aj celý deň v škôlke, tak sme to vyskúšali a išlo to dobre.

V septembri 2023, keď mala 4 roky, nastúpila do škôlky bez problémov a chodila tam rada, pretože sa už tešila na svojich kamarátov. V tomto ročníku sme prekonali aj náznaky šikany od starších chlapcov, ktorým sa však dokázala ubrániť, vďaka bublinke bezpečia a mentálnemu koučingu doma. Detaily príbehu o šikane nájdete tu.

Dnes, v prvý deň škôlky (september 2024), bola moja 5-ročná dcéra trochu nervózna, pretože sa im zmenila triedna učiteľka. Pri rozlúčke sme si vytvorili bublinku bezpečia a naplánovali sme si, že ak to dnes zvládne, budeme sa obzvlášť dlho objímať a ja budem na ňu veľmi hrdá.                          Ráno išla s úsmevom. Pri dverách zbadala svoju bývalú učiteľku, s ktorou sa pekne objali, a potom sa už rozbehla za kamarátmi.

Keď sa vrátila domov, bolo vidno, že toho bolo na ňu dnes veľa nového, a doma spustila plač. Pomojkali sme sa, ako sme si sľúbili, pohrali sme sa spolu jej obľúbenú hru. Keď sa upokojila, povedala, že to bol pre ňu náročný deň, aj keď sa nič zlé nestalo a v škôlke neplakala. S pochopením som jej vysvetlila, že je normálne cítiť sa takto prvý deň, keď je zase všetko nové: nová miestnosť, nová učiteľka, niektorí noví spolužiaci. Povedala som jej, že aj bábätká to tak cítia, keď toho zažijú za jeden deň príliš veľa, a potom sa večer z toho vyplačú, aby uvoľnili pretlak nových zážitkov. Táto cielená pozornosť a mojkanie jej pomohli znovu nájsť rovnováhu a už zase šantí. :-)

Na budúci rok nás čaká nová výzva – nástup do školy.

Michaela Ray - terapeutka, autorka