Zadržiava vaše dieťa stolicu? 3-ročnému dievčatku pomohlo toto…

V článku na portáli Spokojná mama píše mamička o svojej skúsenosti, keď jej odplienkovaná dcéra nastúpila ako 3-ročná do škôlky. Prvé mesiace boli v poriadku, ale potom sa stalo, že sa v škôlke pokakala. Neskôr sa to začalo pravidelne opakovať. Učiteľky ju zahanbovali, nechávali ju pokakanú v triede, odmietali ju prezliecť a pred všetkými spolužiakmi to pravidelne komentovali. Dieťa začalo mať zo stolice taký stres, že ju začalo odmietať aj doma.

Postupne, keď prišlo na kakanie, plakávala, mala záchvaty hnevu, kričala. Začala mať bolesti brucha, ráno plakala, že nechce ísť do škôlky. Absolvovali vyšetrenia u gastroenterológa aj neurológa – všetko bolo v poriadku. Nakoniec v centre pedagogicko-psychologického poradenstva stanovili diagnózu – trauma zo škôlky.

Začalo úplné odmietanie veľkej potreby, zadržiavanie stolice, zápchy, kŕče. Museli používať čapíky a preháňadlá – bez toho to už ani nešlo. Nakoniec prestala jesť – povedala, že keď nebude jesť, nebude musieť kakať. Schudla päť kíl a skončila v nemocnici. Prestala chodiť do škôlky, chodia pravidelne  na  terapiu  aj  k  psychiatrovi.  Momentálne  má  už  5  rokov  a  prešli dva roky, odkedy s týmto problémom bojujú, ale s podporou svojej mamy ako novej učiteľky nastúpila znovu do škôlky.

Pred  časom  mi  písala  iná  mamička,  že  má  3-ročnú dcéru,  ktorá  má  už  vyše  rok  problém      so zadržiavaním stolice. Lekár im povedal, že nejde o problém tráviaceho ani vylučovacieho systému, ale o psychický problém – úzkosť pri vyprázdňovaní. Užíva rôzne prášky a zmäkčovadlá, no ani to nie je dlhodobé riešenie. Pýtala sa ma, či viem niečo odporučiť na úzkosť v tomto prípade.

Nevedela som presne, čo by jej pomohlo, ale spomenula som si, že pár dní predtým mi písala iná mamička ohľadom výborných výsledkov jej 3-ročnej dcérky, ktorej sa podarilo prekonať príznaky selektívneho mutizmu v škôlke. Sedem mesiacov v škôlke vôbec nehovorila kvôli úzkosti, hoci doma vedela normálne komunikovať. Mamička mi písala, že si čítali so svojou dcérkou knihu Som skvelé dieťa a Olívia v bublinke odvahy a nacvičovali si spolu "bublinku bezpečia". Malá sa nakoniec po 6 týždňoch každodenného čítania rozhovorila aj v škôlke. Keď sa jej mama pýtala, ako sa jej to podarilo, povedala, že už sa nebojí, lebo v bublinke sa cíti bezpečne.

Spravili sme teda pokus aj pre dievčatko, ktoré zadržiavalo stolicu od úzkosti. Napísala som na mieru pre ňu krátku rozprávku o kakaní v bezpečnej bublinke ako doplnok ku knihe Olívia v bublinke odvahy.

Mamička mi po týždni písala, že keď si knihu aj s doplnkovou rozprávkou čítali, stal sa "zázrak" – dcéra sa hneď išla vykakať do nočníka a podarilo sa to aj ďalšie dni. Pri kakaní chcela mať knihu otvorenú a pozerať sa na obrázok dievčatka a bublinky bezpečia. Pomáhalo jej to upokojiť sa.

Neskôr mi však písala, že v ďalších dňoch mala dcéra tvrdú stolicu a tá ju bolela, a tak bola dcéra sklamaná, že znovu zažila bolesť aj napriek bublinke. Mama napísala, že problém teda ešte nie je vyriešený, ale že dcéra si pri každom kakaní aj tak stále pýta rozprávku a "bublinku bezpečia", a že jej to psychicky pomáha.

Pri tomto type problému je teda potrebné riešiť na jednej strane fyzickú bolesť pri vyprázdňovaní a na druhej strane psychologickú úzkosť – ideálne obidve časti naraz, aby sa dieťa nesklamalo.

U nás doma, keď bola dcérka asi 1.5-ročná, mala krátke obdobie, keď mala podobný problém – tvrdú stolicu, ktorú odmietala vytlačiť, lebo ju to bolelo, a keď nakoniec vyšla von, mala na ritke dokonca aj trochu krvi. Dostala vtedy od doktorky predpísaný sirup ako zmäkčovadlo aj preháňadlo, brala ho asi týždeň, ale ani to celkom nezabralo.

Raz v noci úpenlivo plakala a ja som už vedela, že ju bolí bruško, lebo sa dobre nevykakala. Nakoniec sme vyskúšali detský klystír s troškou vody. S tým sa už stolica nedala zadržiavať a zmäknutá vyšla von. Následne ju bruško už nebolelo, pekne zaspala a spala celú noc. Potom sme podobné riešenie použili aj v najbližších dňoch, keď bolo treba. Problém sa podarilo vyriešiť asi za týždeň.

Ak máte dieťa, ktoré zápasí s týmto problémom a domnievate sa, že ide najmä o psychický problém – zadržiavanie, úzkosť, strach –, okrem pomoci odborníka odporúčam zaobstarať si buď prvú alebo druhú časť knihy o Olívii (podľa veku vášho dieťaťa). Prvá časť je pre deti vo veku 2–4 roky a druhá pre 3–7 rokov.

Na požiadanie vám pošlem doplnkovú rozprávku Olivii a kakaní v bublinke, ktorú si môžete vložiť do knihy. Pri spoločnom čítaní pomôže vášmu dieťaťu vybudovať si pocit bezpečia potrebný na to, aby sa mohlo čo najlepšie uvoľniť.

Ak máte záujem o PDF doplnkovej rozprávky, napíšte mi na info@michaelaray.com.