Chlapček stál sám bezradne v šatni a plakal
Malý chlapček stál v šatni na plavárni a plakal. Bol to jeho prvý deň po tom, čo postúpil do skupiny, kde sa už deti musia prezliekať bez pomoci rodičov v spoločnej šatni pre deti. Ale on nevedel, čo má vlastne robiť, a tak tam stál v mokrých plavkách, cítil sa stratený a slzy sa mu kotúľali po lícach.
Presne v tejto situácii bola pred pár mesiacmi moja 4-ročná dcéra, keď tiež postúpila do tejto skupiny na plaveckom kurze. Nevedela sa ešte dobre utrieť, a keď poprosila nejaké staršie deti o pomoc, len sa jej smiali. Dokonca ju jedno 7-ročné dievča nazvalo škaredou, čo sa mojej dcéry veľmi dotklo a srdcervúco plakala.
Dnes to však bolo inak. Moja medzičasom 5-ročná dcéra si všimla plačúceho chlapca. Hoci sa sama triasla od zimy v mokrých plavkách, prišla k nemu a pomohla mu vyzuť topánky. Popri tom, ako sa sama prezliekala, hovorila mu, čo má ďalej robiť, a keď mu niečo nešlo, pomohla mu. Chlapček prestal plakať, vyzliekol si plavky, utrel sa a začal sa obliekať. Jeho prvý deň v novej skupine dopadol dobre vďaka empatickému dievčatku.
Prečo to majú tak nastavené, že v šatni počas prezliekania nie sú dospelí, a prečo inštruktori stoja len pred kabínkou, je téma sama osebe. Nejako to funguje, deti sa postupne naučia, takže z pohľadu vedenia kurzov nemajú dôvod to meniť. Podľa mňa to nie je ideálne riešenie, ale o tom tento článok nie je.
Zamýšľam sa skôr nad tým, čo by sme ako rodičia dali za to, aby v náročných momentoch, ktoré prežíva naše dieťa, bol v kolektíve niekto milý, empatický, s dobrým srdcom. Niekto, kto radšej pomôže, než zosmiešni. Vodca, ktorý spraví prvý krok a podá pomocnú ruku, aj keď to ostatným deťom ani nenapadne.
Práve takýto talent majú často vysoko citlivé deti. Aj keď sú ešte maličké, ich úroveň empatie je oveľa vyššia než u iných detí. Má to však aj svoju nevýhodu. Často čítam v diskusiách mamičiek, ako tieto empatické deti ťažko znášajú nedostatok empatie u iných, ako sa ich srdiečka všetko hneď dotkne, ako sa rýchlo rozplačú, a práve preto sa ľahšie dostávajú do pozície šikanovaného alebo vylúčeného dieťaťa.
Rodičia by niekedy chceli, aby ich dieťa nebolo až také citlivé, aby ľahšie zvládalo bežné výzvy v kolektíve. Vysoká citlivosť však nie je niečo, čoho sa môžeme zbaviť. Je to na jednej strane dar, ale na druhej strane potrebujeme citlivým deťom poskytnúť mentálne nástroje, aby neboli tak ľahko zraniteľné.
Jedným z vynikajúcich nástrojov na posilnenie rezistencie je bublinka bezpečia (nájdete ju v knihe Olívia v bubline odvahy alebo v knihe Som skvelé dieťa). Vďaka bubline bezpečia si deti dokážu predstaviť, že sú v bezpečnom obale, kde ich nemôžu zasiahnuť nepríjemné slová iných. Tie sú ako ostré šípy, ktoré sa odrazia od obalu a spadnú na zem. Vďaka tomu môže dieťa reagovať z oveľa silnejšej pozície, napríklad ako v tomto príbehu o šikane.
Ako terapeutka pomáham dospelým prekonávať traumy z detstva a zlepšovať vzťahy či komunikačné schopnosti. Často sa stáva, že jeden z partnerov v manželstve je citlivý, a všetko sa ho rýchlo dotkne, zatiaľ čo tomu druhému chýba empatia. Kvôli nedostatku citu niekedy komunikuje spôsobom, ktorý je pre druhého zraňujúci.
V takých prípadoch jednu stranu učím, ako sa asertívne postaviť za seba, ako komunikovať priamo svoje potreby namiesto potláčania pocitov, vyplakávania či nekontrolovateľných výbuchov. Druhú stranu naopak učím, ako si posilniť schopnosti empatie – ako sa vcítiť do pocitov druhého, ak im to prirodzene nejde.
Vzťahy fungujú oveľa lepšie, ak majú obaja partneri schopnosť zaujať 3 rôzne perceptuálne pozície. To znamená:
Stáť silno vo vlastnej pozícii (asertivita, vodcovstvo, sebavedomie, rozhodnosť, jasné hranice).
Vstúpiť do "topánok" druhej osoby (empatia, láskavosť, spolupráca, dopĺňanie sa v tíme).
Pozrieť sa na veci z pozície pozorovateľa (z odstupu, logicky, bez emócií).
Ak máte doma vysoko citlivé dieťa, má prirodzenú predispozíciu ľahko sa postaviť do topánok druhej osoby. Je žiaduce posilňovať jeho schopnosť zaujať prvú pozíciu (svoju vlastnú) – budovať sebavedomie, nastavovať hranice a zvyšovať odolnosť.
Naopak, ak máte doma dieťa, ktoré je silné v prvej pozícii, ale prirodzene necíti potreby iných, je vhodné ho učiť práve schopnosti empatie.
Keď deti vyrastú, prístup ku všetkým trom perceptuálnym pozíciám im pomôže budovať naplnené a spokojné vzťahy.
Tieto mentálne schopnosti sa môžu deti učiť aj vďaka sérii kníh s terapeutickými a komunikačnými nástrojmi založenými na NLP (neurolingvistické programovanie).
Ak už knižky máte a potrebujete navyše prekonzultovať vašu konkrétnu situáciu, objednajte sa cez: https://www.sebavedomie.com/.
Michaela Ray - terapeutka & autorka
Foto: pexels.com (1) , Vitalija Photography (2,3,4), archív vydavateľstva (5)