Skúškové obdobie je v plnom prúde. Držíme palce našim deťom a zároveň máme obavy. Jedna z tých hlavných obáv je pozrieť sa priamo do očí tomu, čo v nás môže prebudiť toto obdobie. Staré vzorce, presvedčenia, pocity, reakcie na situácie dávno zabudnuté nás môžu budiť zo spánku alebo sťahovať žalúdok. Zopár takých záležitostí, ktoré ako rodičia...
Pri predstavovaní vnučky prišlo k bizarnej situácii. Dôchodkyňa s vnučkou sedeli v parku na lavičke, jedli keksík, keď sa pri nich zastavila známa. Sklonila sa k malému dievčatku, ktoré na ňu pozeralo veľkými očkami. "A ty sa ako voláš?" prihovorila sa škôlkarke. "Maruška!" zahlásila malá s úsmevom.
Danielko je naše tretie dieťa. Pred 11 rokmi, týždeň pred Veľkou nocou, mu začala opúchať ľavá strana tváre a krk. Od pediatra sme putovali ku krčnej, od nej do nemocnice, aby nám spravili ultrazvukové vyšetrenie a nastavili liečbu správnymi antibiotikami. Brala som so sebou veci na dva dni, vraj to dlhšie nebude trvať a cez sviatky aj tak ostanú...
Keď v našom regióne končia veľkí zamestnávatelia, zasiahne to tisíce rodín. Prichádza strach, nespravodlivosť a pocit márnosti. V hlave sa roztáča špirála: "Čo budeme robiť? Ako zaplatíme účty? Prečo ja, keď som firme odovzdal/a všetko?"
Pred pár mesiacmi som bola na rodičovskom združení mojej dcéry, prváčky. Okrem bežného zhodnotenia študijných výsledkov mi pani učiteľka povedala nasledovné:
Dostali sme e-mailom oznámenie zo športového klubu, kam chodí naša 6-ročná dcéra plávať, že postupuje do ďalšej skupiny. Keď sme jej to s radosťou oznámili, rozplakala sa. Vedela totiž, že v novej skupine, ktorú volajú "Delfíny", bude musieť plávať v bazéne s trojmetrovou hĺbkou. Sama meria len 115 cm, takže mala z hĺbky pochopiteľný stres.
Niekedy je strach silnejší než samotný fyzický zákrok. Tragickým príkladom je príbeh Leony Winterovej, manželky budovateľa piešťanských kúpeľov Ľudovíta Wintera. Leona mala z návštevy zubára takú panickú hrôzu, že v roku 1934, po tom, čo si sadla do zubárskeho kresla, jej srdce ten obrovský nápor stresu nevydržalo a zomrela na infarkt.
Predstavte si, že lieky, ktorých požitie v nekontrolovateľnom množstve by mohlo poškodiť zdravie vášho dieťaťa, zamknete do skrinky, ku ktorej dieťa nemá prístup.
V článku na portáli Spokojná mama píše mamička o svojej skúsenosti, keď jej odplienkovaná dcéra nastúpila ako 3-ročná do škôlky. Prvé mesiace boli v poriadku, ale potom sa stalo, že sa v škôlke pokakala. Neskôr sa to začalo pravidelne opakovať. Učiteľky ju zahanbovali, nechávali ju pokakanú v triede, odmietali ju prezliecť a pred všetkými...
Nedávno mi prišiel e-mail od mamičky, ktorá má starosti o svojho 14-ročného syna. Napísala mi, že syn je veľmi neistý, málo sebavedomý a v škole sa niektorí spolužiaci tvária akoby boli "viac než on". Zaujímalo ju, či robím terapiu aj priamo s deťmi, pretože hľadali pre syna riešenie alebo aspoň nasmerovanie.